"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Vám to neprekáža, ako ste uštvali k pomalej smrti nevinného človeka, zločinecké, zlodejské, psychopatické, fašistické a sadistické kreatúry z vysokej politiky a štátnych orgánov?

          Na Nový rok som dostal veľmi smutný email. Písalo sa v ňom aj toto: Vážený pán Pavlík, do Nového roku Vám zo srdca želám pevné zdravie a ostré pero proti tej hávedi, čo tu zatiaľ panuje. Mesiac som po mozgovej príhode strávil v nemocnici, pred Vianocami ma prepustili do domáceho liečenia, ale žiaľ, NEVIEM CHODIŤ.
 
Takto pokračuje príbeh pána Ing. Pavla Czaka, o ktorom som napísal dve časti pod nadpisom: Statočný občan bezcitne zlikvidovaný štátnou mafiou, keď prvá časť bola uverejnená 28. 10. 2008 a druhá časť 5. 12. 2008. Je to tvrdá obžaloba zločinecko-zlodejskej, skorumpovanej, sadisticko-fašistickej a psychopatickej Slovenskej republiky, ktorú riadia zločinecko-zlodejské, skorumpované, sadisticko-fašistické a psychopatické vlády, parlamenty a im posluhujúce súdy, polícia a prokuratúry. Nejdem tu teraz opakovať to, čo som napísal v týchto dvoch častiach, lebo takýchto káuz evidujem viacero, o niektorých som aj písal a budem písať, pričom viacerí z tých, ktorí niečo podobné prežívajú, z obavy o svoj vlastný život, boja sa publikácie. Azda len toľko, že tieto zločinecké mafie, ako sa dočítate v týchto dvoch častiach mu doslovne povedali, keď odmietol ich ponuku o spolupráci, že mu zničia život, zdravie, manželstvo...

          Čo myslíte, koľko takýchto káuz s takýmto smutným a neľudským koncom tu dokázalo vyprodukovať ponovembrové, sofistikované, SS gestapo, ktoré sa tu vytvorilo z konkrétnych kreatúr z pretransformovanej prednovembrovej komunisticko-fašistickej a eštebácko-fašistickej prašiviny? Tisíce? Desaťtisíce? Všetky takéto kauzy o ktorých som písal, ale aj tie ktoré poznám, no aktéri z obavy o svoj život sa boja zverejnenia, majú ešte jedno spoločné: o svojom utrpení niekoľko rokov informovali všetky možné štátne orgány, ľudskoprávne inštitúcie a médiá. Výsledok? Nulový. Bez odozvy, bez pomoci, dokonca aj bez snahy pomôcť.

          Ďalšou, mimoriadne naliehavou otázkou je, ako vôbec k takémuto niečomu mohlo a môže dochádzať? Aká v skutočnosti musí byť nenávisť a pohŕdanie týchto najorganizovanejších zločincov, zlodejov a parazitných darmožráčov  voči tomuto, vlastnému národu? Boli to vôbec slovenské matky, ktoré tieto kreatúry priviedli na svet, keď ich nenaučili, že založiť si svoj blahobyt na utrpení a nešťastí vlastného národa je amorálne a odsúdenia hodné? Ako sa máme voči tomuto brániť? Veď aj my sme ľudské bytosti. Zastávam názor, že tak, ako oni nenávidia nás, my sa ich musíme naučiť nenávidieť niekoľkonásobne. Tá nenávisť musí byť tak silná, že  musí v nás udupať všetok súcit, toleranciu či odpúšťanie voči týmto tyranom, sadistom, psychopatom a masovým vrahom, ktorí nám, tomuto národu, vlastným občanom, vedome a cieľavedome spôsobili a spôsobujú bolesť a nešťastie. Ich neskoršie utrpenie a muky za všetko to, čo tomuto národu spôsobili, ako ho okradli, ožobračili, zapredali cudzine ako otrokov a lacnú pracovnú silu pre zisky cudziny a ich samotných, musí byť ich fyzické a psychické utrpenie v tej najukrutnejšej podobe a pomalé skapínanie v tých najukrutnejších bolestiach, pričom my im budeme neustále pripomínať, že všetko je v súlade so zákonom, presne tak, ako oni si toto všetko uzákonili, dokonca v rámci nevyhnutných ekonomických reforiem.   

Vladimír Pavlík


    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka