"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Po vojenskej okupácii v roku 1968 prišla po Novembri 1989 okupácia ekonomická

Okupácia vojenská kontra okupácia ekonomická – čo je väčší zločin?

          Mám dostatok dôvodov si myslieť, že niet bohabojnejších, pracovitejších a rodinne založených ľudí s morálnymi zásadami a hodnotami ako na východnom Slovensku. Nikde v rámci Slovenska sa napr. rozvod manželstva nepovažuje za takú potupu a zhanobenie rodinných tradícií ako práve v tomto kraji. Zároveň ale treba povedať aj to, že z tohto kraja pochádzajú aj najzapredaneckejší a najvlastizradnejší jedinci - politici v rámci Slovenska. Čo majú spoločné taký Biľak, Dzurinda a Mikloš? Napríklad aj to, že ich je možné považovať nielen za odpad slovenského národa, ale aj za vrahov slovenského národa. Rozdiel je len v tom, že Biľak slúžil tzv. východnému bratovi a Dzurinda s Miklošom slúžia tzv. západnému bratovi. A spoločným znakom týchto troch zapredaných vlastizradcov a im podobných, sú obete z nevinných slovenských občanov. Z tej okupačno – normalizačnej doby boli obete nielen postrieľané guľkami spojeneckých vojakov, ale boli aj obete dohnané k tomu, aby si siahli na život z ekonomických či sociálnych dôvodov, keď boli hlavnými československými normalizátormi označení za nepriateľov socializmu, oportunistov či pravicových elementov. Za zločiny proti ľudskosti možno považovať aj to, že státisíce občanov v tomto období kvôli ideologickému biľagu stratili pôvodné zamestnanie a vládnou mocou boli zaradení do druhej či tretej kategórie čo sa samozrejme vzťahovalo aj na ich deti. To bola a je neodškriepiteľná realita.       

Dvaja ponížení sluhovia Dzurinda a Mikloš v službách tzv. západného brata

          Keď si položíme otázku, čo v skutočnosti majú títo dvaja ponovembroví zapredaní a vlastizradní niktoši spoločné, tak je to ich prednovembrová zbabelosť no o to väčšia ponovembrová nenávisť k vlastnému národu, keď v snahe zapáčiť sa cudzej štátnej moci aj ekonomické zločiny proti ľudskosti v ich podaní dokážu prezentovať ako nevyhnutné ekonomické reformy. Viem si ich dobre predstaviť ako vysokých funkcionárov v čiernych SS uniformách, keď zaisťujú konečné  riešenie starých, bezbranných, telesne a zdravotne postihnutých, či iným spôsobom nevládnych a už neprodukujúcich zisky, do plynových komôr. Pre ekonomického Mengeleho Mikloša je to súčasť jeho zvrhlých experimentov a Dzurindu si viem predstaviť, ako v posledných fázach života týmto nešťastníkom hovorí:

          „Pokojne, pokojne, drahí seniori, toto je súčasť nevyhnutných ekonomických a demografických reforiem, ktoré priaznivo dopadnú na Vaše deti a vnukov. Aj dobrí strýčkovia zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu prišli k záveru, že Vašou predčasnou a humánnou smrťou štát ušetrí, keďže sa Vám už nebudú vyplácať dôchodky, nebudete obťažovať lekárov či našu preťaženú administratívu. Toto je to najlepšie riešenie, ktoré pre Vás vymysleli dobrí strýčkovia zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, a ja, hlavný riťolez cudzej štátnej moci som bol poverený, aby som to s Ivanom Miklošom, Ľudovítom Kaníkom a vyškoleným špecialistom Beblavým, zrealizoval. Je to pre nás veľká česť, že sme tu zaviedli systém kolektívnej viny a poľudštili fašizmus a stalinský boľševizmus“.

Dokedy bude Generálna prokuratúra zakrývať zločiny proti ľudskosti zo strany psychopatov a masových vrahov z vysokej politiky?

          Prokuratúra podľa ústavného práva patrí do KONTROLNÝCH ORGÁNOV. Preto je jej povinnosťou zákonnými prostriedkami CHRÁNIŤ nielen štát, ale aj PRÁVA A ZÁUJMY fyzických a právnických osôb. A aká je skutočná realita? Realita ukazuje, že Generálna prokuratúra SR v skutočnosti ochraňuje tých členov ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí cez ekonomiku realizujú zločiny proti ľudskosti – a dokonca mlčí aj vtedy, keď tieto zločiny proti ľudskosti cynicky nazývajú nevyhnutnými ekonomickými reformami. Mlčí aj vtedy, keď nevinní ľudia si v mene takýchto zákonov zo zúfalstva a beznádeje siahnu na život. Nikdy sme nepočuli, aby Generálna prokuratúra verejne napadla či protestovala proti takýmto zločineckým zákonom, či poľudšťovaniu fašizmu a extrémizmu cez ekonomiku pri dopadoch na nevinných občanov za zločiny a zbojstvá, ktoré spáchali samotní politici. Možno konštatovať, že táto inštitúcia je nielen rakovinou na slovenskom národe, ale aj to, že o jej vedení rozhodujú psychopati a masoví vrahovia z vysokej politiky. Aj toto je vizitka 21-ročnej ekonomickej okupácie cudzej štátnej moci a ich slovenských politických spolupáchateľov a realizátorov.  

Vladimír Pavlík         

           


    Facebook
             
Hlavná stránka