"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Čo sa poslanci a slovenská verejnosť nedozvedia z predkladaného návrhu zákona o ochrane jazykov národnostných menšín

Materiál prerokúvaný v NR SR postráda zásadné informácie, dôležité pre úvahu o prijatí takéhoto zákona. Všeobecne je možno konštatovať, že je zarážajúca skutočnosť, že o návrhu takéhoto zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na veľkú časť slovenskej spoločnosti, neprebehla odborná diskusia zodpovedajúca tomuto významu. Pri všetkej úcte, za odbornú diskusiu nie je možné považovať rokovania medzi predstaviteľmi politických strán, ktorých motivácia v prospech prijatia zákona môže byť veľmi pestrá a ktorým môže z rôznych dôvodov širší obraz unikať.

Ad 1) neobsahuje dôkladnú analýzu jazykovej politiky na Slovensku, jej doterajší vývoj a tendencie. Prečo? Dozvedeli by sme sa – ak za východzí bod zoberieme vznik samostatného Slovenska – že právna ochrana úradného jazyka vždy len „dobiehala“ úroveň ochrany menšinových jazykov (pochopiteľne máme tu na mysli predovšetkým maďarský jazyk). Úplne by postačilo urobiť chronologický prehľad všetkých prijatých zákonov ako aj medzinárodných záväzkov za sledované obdobie. Aj schválenie poslednej novely zákona o štátnom jazyku v roku 2009 malo za cieľ obnoviť rovnováhu v jazykovom režime na zmiešaných územiach tak aby sa v úradnom styku používal nielen menšinový ale aj úradný jazyk. Doterajší vývoj nepreukázal negatívny vplyv tejto novely na jazyky menšín. Prijatie nového zákona o jazykoch menšín túto rovnováhu zásadným spôsobom naruší .

Ad 2) nedozvieme sa, aké dopady bude mať prijatie tohto zákona najmä na jazykovo zmiešaných územiach. Prečo? V normálnych demokratických krajinách – z tejto koncepcie vychádzajú aj relevantné medzinárodné dokumenty – sa predpokladá, že jazyky menšín sú kultúrnym obohatením danej spoločnosti a že ich podpora nejde a ani nemôže ísť na úkor úradného jazyka. Jasným zámerom predkladaného návrhu zákona však je právne postaviť naruby jazykový režim na zmiešanom území. V normálnych štátoch sa považuje za samozrejmosť, že menšina je dvojjazyčná, tj. popri používaní úradného jazyka štát vytvára podmienky k tomu aby sa chránil a rozvíjal aj jazyk menšín. Prijatie tohto zákona však bude smerovať k tomu aby väčšinové obyvateľstvo bolo dvojjazyčné , inak sa nebude môcť plnohodnotne uplatniť na jazykovo zmiešanom území, inými slovami osoby, ktoré nebudú ovládať jazyk menšiny, budú diskriminované vo svojom uplatnení sa.

Ad 3) podľa dôvodovej správy je účelom zákona ad a/ zosúladenie úprav používania štátneho jazyka a používania menšinových jazykov a ad b/ pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany menšín. Ad a/ podľa veľmi širokého katalógu nových jazykových práv navrhovaného zákona je príznačné, že opúšťa platformu ochrany menšinových jazykov v rovine kultúrneho bohatstva a má silnú ambíciu konkurovať úradnému jazyku. V  prípade uplatňovania tohto zákona dôjde k vytláčaniu používania úradného jazyka na zmiešanom území v mnohých oblastiach života. Ad b/ ak by predkladateľ zákona uviedol informáciu o stave plnenia medzinárodných záväzkov na území Slovenska, veľmi rýchle by sme sa dozvedeli, že SR nielen že prijala ale aj realizuje jednu z najvyšších úrovní ochrany menšinových jazykov v Európe. Paradoxne, susedné Maďarsko, kde ochrana menšinových jazykov patrí k najnižším v Európe,   novoprijatou ústavou ešte viac znižuje túto ochranu a urýchľuje asimilačný proces menšín (vrátane slovenskej) na svojom území. V slovenských podmienkach je dôležité hovoriť aj o tom, že medzinárodné dokumenty sú vyvážené. Inými slovami, venujú sa ochrane menšín, avšak súčasne zdôrazňujú význam integračnej politiky v štáte s cieľom udržiavať sociálnu kohéziu. A túto vyváženosť je nutné dodržiavať aj pri uplatňovaní týchto medzinárodných záväzkov na území Slovenska. Nie je potrebné v tejto súvislosti zvlášť zdôrazňovať, že práve komunikácia v úradnom jazyku zohráva nezastupiteľnú úlohu v tejto integračnej politike. Potláčanie tejto jeho funkcie zákonite posilní dezintegračnú tendenciu v spoločnosti. Je toto v záujme slovenskej spoločnosti? Určite o to neusilujú ani príslušníci menšín, nedá sa však vylúčiť, že niektorým politickým kruhom nielen na Slovensku by takýto trend vyhovoval.

Ad 4)   nehovorí sa o vplyve prijatia nového zákona na menšiny. Prečo? Dozvedeli by sme sa, že tieto - s výnimkou niektorých politických predstaviteľov maďarskej menšiny - sú s daným štandardom ochrany svojich jazykov spokojné. A nemajú ani záujem ani potenciál využiť tieto nové práva. Pre príslušníkov maďarskej menšiny to bude mať zásadný vplyv v tom, že sa im dramaticky zmenší priestor pre používanie úradného jazyka a stratia posledné zvyšky motivácie ovládať ho . Zákon podporí proces jazykovej dezintegrácie Slovenska, čo je v rozpore s prirodzenými záujmami demokratického štátu budovať občiansku spoločnosť pri rešpektovaní ochrany menšín. Ignorujúc doterajší vývoj a uvedené záujmy, realizáciou výsostne politickej objednávky – podobne tomu bolo aj v prípade založenia etnickej univerzity v Komárne, rozširujúcej rady inteligencie z prostredia menšiny s veľmi chabou znalosťou úradného jazyka – môže dôjsť aj k výraznej podpore etnickému separatizmu.

Ad 5)   nakoľko prijatie tohoto zákona zásadným spôsobom ovplyvní   situáciu menšín v SR, bolo by nanajvýš vhodné uviesť aj širší kontext, ktorý sa vôbec nespomína. Prečo? O pár rokov bude žiť na území Slovenska menšina, ktorej príslušníci nebudú ovládať úradný jazyk, budú sa uchádzať o štátne občianstvo susedného štátu, pred inštitúciami a školami kde pracujú, resp. študujú, budú umiestnené štátne a historické symboly maďarstva (turulovia, sochy J.Esterházyho, spomienky na Trianon apod.). Južné Slovensko je dlhodobo pod silným mediálnym vplyvom od susedov. Súčasne sa maďarská menšina dostáva pod stále silnejší vplyv politických síl z Budapešti (politici MR navštevujú územie SR stále častejšie, pochopiteľne bez vedomia príslušných úradov SR) a bude sa postupne viac a viac identifikovať so susedným štátom.

Ad 6) stále častejšie počúvame zo strany niektorých politikov, že je povinnosťou štátu vytvoriť také podmienky aby bola menšina šťastná, len vtedy bude pokoj . Ponecháme stranou fakt, že aj keď je ľudské pokolenie dosť staré, ešte sa nedohodlo na definícii šťastia. Práve kvôli absencii takejto definície sa v zákonoch a medzinárodných zmluvách hovorí o právach a povinnostiach tak na strane štátu ako aj na strane občanov. Realizácia práv a povinností je predsa objektívnejšie merateľná ako to často neuchopiteľné šťastie. Je však potrebné opýtať sa tých, ktorí dimenziu nedefinovateľného šťastia vnášajú do politiky, či budú naši občania šťastní, keď sa v záujme prežitia a uplatnenia vo svojej vlasti budú musieť učiť aj jazyk menšín.

Mária Gyucseková


    Facebook
             
Hlavná stránka