"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Mať dobrého priateľa je jeden z najkrajších Božích darov

          S Vladom Gregorom som sa zoznámil niekedy v roku 1986 v Bratislave a spolu sme boli aj na Sviečkovej manifestácii v marci 1988, kde som v tom období pracoval ako stavebný robotník. Čas ukázal, že to bola veľmi dobrá investícia. Je to človek s nielen výnimočným myslením, ktorý veľmi dobre rozumie Biblii a podľa toho sa snaží aj žiť, čo považujem za jeho ľudskú či občiansku prednosť, na rozdiel od kadejakých dvojtvárnikov z vysokej politiky, ktorí sa za kresťanstvo len farizejsky skrývajú. Možno aj preto dostal od Boha ako dar, písané slovo. Samozrejme, že ľudia jeho typu sú nepohodlní nielen pre štátnu moc, ale aj cirkevnú oligarchiu.

          Nedávno som dostal od neho poštou ďalšiu zásielku ôsmich úvah na cirkevnú (kresťanskú) tematiku. Pred tým, ako jednu z týchto úvah prepíšem, odcitujem časť jeho sprievodného textu: „Síce nie som „homo politicus“, ale myslím, že moja tvorba môže pomôcť aj v tomto smere. My totiž nikdy nebudeme organizovanejší a bohatší ako naši protivníci, ale môžeme byť rozumnejší a mať lepšie argumenty... Pre tých „supersvätých“, ktorým sa zdá, že príliš rýpem: Abrahám sa pýta, Jób sa pýta, Kazateľ sa pýta, apoštoli sa pýtajú. TAK PREČO BY SME SA NEMALI PÝTAŤ AJ MY?“

          Takže Vám prajem nielen príjemný pôžitok, ale aj zamyslenie nad jedným z jeho článkov, ktorý Vás nepochybne obohatí a pre vedenie Kristovej cirkvi ako aj pre farizejov a dvojtvárnikov z KDH by malo byť vážnym zamyslením.

Vladimír Pavlík

 

Musíme byť na seba hodne tvrdí, ak máme na Kristovo učenie ostať hrdí

          Ak sa pozorne začítame do evanjelií, tak si až s posvätnou hrôzou uvedomíme, nakoľko si ten akože sladký Ježiš robí doslova „prču“ z vtedajších papalášov a ideológov. Čím to teda je, že naša Cirkev natoľko stratila zmysel pre humor?

          Aj tie myšlienkovo bohaté príbehy plné krásnych symbolov nielen z Nového, ale aj Starého zákona, špeciálne z knihy Genezis, môže vykladať doslova len ignorant. Alebo žeby pokrytec, ktorému tie oficiálne a schválené verzie slušne vynášajú? Nehovorím tu zďaleka o všetkých, často obetavých a nezištných, následníkoch Krista. Ale je fakt, že mnohí si z veľkého Kristovho odkazu urobili pohodlný a bezstarostný život a presne ako tí dávni farizeji nakladajú na ostatných bremená, ktoré sami nevládzu znášať...

          Zase som tu položil zopár tvrdých otázok a zase mi môžu vyčítať, že na ne nedokážem vyhovujúco a užitočne odpovedať. Načo vŕtať do vecí, keď nepredkladám riešenie? Viete, milí moji, tieto záležitosti sú veľmi trpké, ale treba ich rozoberať. Utešujeme sa tým, že Cirkev síce vo vyspelých krajinách upadá, ale šíri sa v krajinách chudobných a nevzdelaných, takzvane rozvojových. Ale akú úroveň má tamojšie chápanie Krista a hlavne aplikácie jeho učenia na každodenný život? Okrem toho, informovanosť a vzdelanie nezadržateľne vzrastajú vo svete ako celku. Ako sa potom tí nehodní pastieri pozrú do očí celému svojmu obrovskému, jednotnému a globalizovanému ovčincu? Lebo aj o nejakej takejto perspektíve sa v tých našich svätých knihách hovorí.

          Aby som Vás trošku rozveselil a nielen šokoval, citujem starodávne latinské príslovie: „In mundo providentia divina et stultitia humana regitur“, teda zhruba: „Svet je ovládaný Božou prozreteľnosťou a ľudskou hlúposťou.“ Práve v tomto smutno – veselom konštatovaní vidím nádej, že svet sa niekedy cez tragické, niekedy cez smiešne, potknutia  prebíja k odstraňovaniu tých najväčších hlúpostí, lebo aspoň ich najškodlivejších následkov.

          Som iste možno až prehnane kritický voči našej rodnej Cirkvi. Pretože keď si porovnáme medziľudské správanie v mimokresťanských krajinách a oveľa väčšiu neúctu k individuálnemu životu v islamských, hinduistických, konfucionistických a iných štátoch, predsa len vidíme budúcnosť Kristovej blahozvesti ružovejšie. Treba teda občas niečo povedať „ako svini do hranta“, ale vždy nech to je s úctou, láskou a podľa možnosti aj s humorom. Lebo tú našu hierarchiu a zastaralosť síce treba kritizovať, niekedy aj s bičom nad ňou zaplieskať, ale vždy si musíme uvedomiť, že bez pevnej hierarchie a snahy po celkom jasnom poriadku, pravidlách a zákonoch vzniká anarchia a chaos. A tieto sme už v dejinách nie raz zažili. Má to iste tú výhodu, že svet je tým pádom pestrý a historici majú stále o čom písať a filozofi filozofovať, ale stojí to za to more sĺz a krvi, ktoré pri týchto premetoch vytečú? Lebo nie je problém vzrušovať sa a rozčuľovať nad korupčnosťou a špekuláciami aj terajších finančníkov a mocipánov a nevedieť sa dočkať toho prstu Božieho, ktorý už – už zasiahne. Ale nezdá sa Vám, milí nedočkavci, že zase na tie zmätky a katastrofy doplatia najviac tí, ktorí za nič nemôžu? Neprivolávajme teda apokalypsu a netešme sa na ňu, lebo tie doterajšie apokalypsy boli príliš kruté a nie spravodlivé.

          Budujme radšej to kráľovstvo Božie v nás aj mimo nás, ostávajme skromní a milosrdní. Lebo nemôžeme jedným dychom tvrdiť, že „ecclesia semper reformanda“, teda že naša Cirkev je neustále napravovaná a zároveň to, že je neomylnou inštitúciou, ba že vďaka nej sme o niečo neomylnejší aj my sami.   

KYRIE ELEISON!
Vlado Gregor 

Prídu niekedy zlaté časy, plné dobra, priateľstva a krásy a odídu doby s obrazmi hnusu a všadeprítomnej zloby?
    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka