Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

           Ústavný súd, ktorý podporuje zločincov a nadraďuje právo ochrany majetku nad právo na dôstojný život, treba zrušiť!

         Všetky doterajšie kroky Ústavného súdu SR, z ktorého sa stal už od jeho založenia nástroj politickej moci, boli vždy namierené proti základným ústavným právam občanov a z Ústavy SR bol vytvorený praobyčajný pamflet, ktorým sa rafinovane zakrývali všetky politické, ekonomické a štátno-teroristické zločiny. Do pripravovaného referenda, ktoré chce uskutočniť strana Sloboda a solidarita (SAS), by preto mala byť prioritne pridaná otázka:
Má byť ústavné  právo ochrany majetku a prezumpcie neviny nadradené ústavnému právu na dôstojný život?

         Gumený výklad jednotlivých článkov  ústavy, ktorý nadraďuje právo ochrany majetku a prezumpciu neviny štátnych zločincov a ekonomických zločincov nad právo na dôstojný život tisícov či desaťtisícov slovenských občanov, živoriacich  nad alebo pod existenčnou hranicou prežitia, (pričom v mnohých prípadoch majú i zvieratá lepšie životné podmienky). Skrátka, takýto výklad ústavy nie je ničím iným než kriminálnym činom nadržiavajúcim zločincom a zakrývajúcim ich zločiny.

Samotný Ústavný súd SR bol založený politickým hnutím, ktoré je zodpovedné za zneužitie tajnej služby na únos a spôsobenie miliardových ekonomických škôd, napáchaných jeho vyvolenými a vopred vybranými nominantmi. Je príznačné, že jeho prvým predsedom sa stal bývalý komunistický minister spravodlivosti a podporovateľ politických zločinov v 50. rokoch akademik Čič.

Pečať politického zasahovania do činnosti Ústavného súdu SR je v ňom doposiaľ a tomu zodpovedajú aj jeho najškandalóznejšie a najzločineckejšie rozhodnutia.

         1. Legalizácia tzv. Mečiarových amnestií, v rozpore s chartou OSN, podľa ktorej sa amnestia nesmie vzťahovať na trestné činy únosu, ktorý je de fakto štátnym terorom. Týmto rozhodnutím sa Slovenska republika stala zločineckým štátom, ktorý znemožnil vyšetrenie mimoriadne závažných trestných činov, vrátane trestného činu vraždy jedného zo svedkov R. Remiáša.
         
2. Zrušenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, na podnet poslancov NR SR, prevažne z HZDS, teda, toho istého hnutia, ktoré nesie zodpovednosť za zločinecké Mečiarové amnestie.Týmto rozhodnutím sa z Ústavy SR stal prostriedok na zakrývanie ekonomickej trestnej činnosti zločincov, zväčša prepojených s politikmi, alebo politikov samotných, ktorí si svoj blahobyt zabezpečili na úkor väčšiny slovenských občanov, neraz dohnaných v ich zúfalej sociálnej situácii aj k samovraždám. Z článku ústavy o ochrane majetku a dodržania prezumcie neviny sa stala posvätná krava a zaklínacia formula pre všetkých mafiánov, podvodníkov a politických špekulantov  na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorý ňou operuje najčastejšie.



         Je nesporné, že tak ako za bývalého totalitného komunistického systému bola justícia a štátne represívne zložky namierené proti obyčajným ľuďom, rovnako je tomu v justícii aj dnes. Rozdiel je len v miere represie, ktorá je dnes sofistikovanejšia a rafinovanejšia. Výsledok je však rovnaký. Na jednej strane ochrana politickej oligarchie a ich blahobytu a na druhej, množstvo ľudských tragédií, zúfalstva a beznádeje. Predtým popravených, zastrelených na hraniciach, či neprávom väznených, a dnes, ekonomickým likvidovaním nežiadúcich, ťažko zdravotne postihnutých, ich 55 tisíc opatrovateľov, invalidov, slobodných matiek, či niekoľko stotisíc nezamestnaných na hranici chudoby, ako aj profesijné a ľudské ponižovanie lekárov, učiteľov, či ďalších vrstiev. Tak ako boli chránení komunistickí zločinci a ich privilégia, rovnako sú dnes justíciou a aj Ústavným súdom SR chránení politicko - finanční oligarchovia a ich obrovské majetky, ktoré si nahromadili po prevrate v novembri 1989. Nie je pritom medzi týmito zločincami žiadny rozdiel, či už je to Biľak, Mečiar, Široký, Slota, Dzurinda, Mikloš... Všetci títo majú spoločné len jedno: zaujímal ich vždy len vlastný prospech, kariéra a parazitovanie na úkor obyčajných ľudí.

 Z justície sa stala žumpa, na čele ktorej je bývalý prisluhovač komunistických zločinov,  ktorý v roku 1985 poslal do väzenia ťažko chorého františkána zo strany ŠtB za vykonštruovaný trestný čin. Tento človek je najväčším ochrancom mafiánov a politických zločincov, s jedným z nich, podozrivým z distribúcie drog na Slovensko sa osobne poznal a telefonicky s ním preberal jeho rozhovor o predsedovi okresného súdu. Distribútor drog nebol vydaný do Švajčiarska a vďaka rozhodnutiu NS SR vypočuť svedkov na slobode, títo mohli byť následne zlikvidovaní, tak aby prípad Sadikiho nemohol byť uzatvorený. Štefan Harabin dlhodobo zneužíva súdy v sporoch na tzv. ochranu osobnosti na osobné obohacovanie sa a zákerne sa mstí každému sudcovi, ktorý nájde odvahu na jeho kritiku. Na druhej strane, zmenou legislatívy, umožňujúcej po troch rokoch od právoplatného neukončenia súdneho konania, zakrývať zločiny skorumpovaných sudcov a umožniť im návrat  na súdy, ako v prípade M. Radačovského, trestne stíhaného za prechovávanie drog a nedovolené ozbrojovanie. Pričom je všeobecne známe, že s týmto sudcom z Popradu sa osobne pozná.     
  

Už samotný fakt, že všetci politici tento stav ignorujú a berú ako samozrejmosť, len potvrdzuje, do akej miery slovenskí politici pohŕdajú občanmi. Absencia politickej zodpovednosti zo strany politikov je šokujúca, pričom nejde len o mlčanie k financovaniu politických strán alebo o mlčanie a ignorovanie prešetrenia kauzy www.diamantovabana.sk, ale všeobecne o principiálny postoj politikov a verejnosti k zásadným otázkam. Žiadny politik na Slovensku preto nemá morálne právo používať pojem právny štát, pokiaľ nebude rozpustený Ústavný súd SR a pokiaľ bude na čele Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin.  Nazývanie Slovenska právnym štátom je totiž tou najhrubšou urážkou tohto označenia.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka