Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Ľudia a zvieratá 

               Zastávam názor, že keby ľudia rozumeli reči zvierat, tak by sa museli hanbiť za to že sú ľudia. No nielen to. Museli by počuť, že tie zvieratá sa z nás nielen smejú, ale nami aj pohŕdajú. Pohŕdajú preto, lebo ľudia dokázali zničiť aj to, čo malo slúžiť nielen im, ale aj zvieracej ríši. Chváliac sa, že sú najdokonalejšími tvormi na planéte Zem, dokázali postupne zničiť nielen ju, ale aj samotnú prírodu. Keď napríklad porovnám vzťah stále nenažraných arcizločineckých a arcizlodejských ľudských hyen z vysokej politiky a bankárskych kruhov k ich vzťahu k prírode a samotnej planéte, tak nie zvieratá, ale ľudia by v skutočnosti mali žiť v klietkach a rezerváciách – a zvieratá by mali na nich dohliadať. 

         Zoberme si napríklad ako porovnanie členov ponovembrových slovenských vlád a parlamentov v ich nenažranosti, bezcitnosti, hrabivosti, v psychickej a fyzickej likvidácii slabších jedincov na úkor ich vlastného blahobytu, s niektorými najkrvilačnejšími šelmami zo zvieracej ríše živiacimi sa slabšími jedincami. Keď napríklad lev nasýtený antilopou spokojne oddychuje, vôbec mu nebude prekážať, pokiaľ by ho provokovala iná antilopa. Ani by mu nenapadlo ju usmrtiť a použiť ju na prepchanie svojho brucha. Ďalšou, mimoriadne závažnou urážkou pre zvieraciu ríšu zo strany ľudí je prirovnávanie matiek nestarajúcich sa o svoje deti ku  krkavčím matkám – a to aj napriek tomu, že samičky krkavcov patria medzi najstarostlivejšie jedince v rámci zvieracej ríše o svoje mláďatá, a môžu byť skutočným vzorom pre mnohé ženy – matky. Položme si ďalšiu, mimoriadne závažnú otázku: sú v rámci prírody v zvieracej ríši jedinci či druhy, a ak áno, koľko ich je, ktorí aj napriek tomu, že sú nasýtení, dokážu siahnuť na život slabšieho jedinca? A teraz, porovnajme toto s arcizločineckými a arcizlodejskými zberbami z vysokej politiky, záujmových skupín, konkurzných mafií, finančno-žraločích a bankársko-lichvárskych gaunerov v ich vzťahu k slabším jedincom, teda, k ľuďom.

Realita  

         Svetová finančná a hospodárska kríza dopredu vyprodukovaná a vedome zrealizovaná najzlodejskejším odpadom ľudstva na tejto planéte – politikmi a bankármi nám názorne ukazuje, že najviac na nej zarobia práve tí, ktorí ju vyvolali a zrealizovali. Samozrejme, že s týmto konštatovaním sa priamo tlačí aj otázka: čo s tým majú spoločné slovenskí politici a bankári, veď predsa oni túto krízu nevyvolali? Odpoveď je vcelku jednoduchá: práve oni budú tí, ktorí na Slovensku na tejto kríze najviac zarobia. No nielen oni. Sem možno ešte zaradiť kadejaké arcizlodejské finančno-žraločie Penty splodené zbojníkmi z vysokej prednovembrovej a ponovembrovej politiky a pretransformovanými zberbami z bývalej ŠtB a KGB.

         Je až dojímavé sledovať, čoho všetkého sú títo zlodeji, parazity a darmožráči schopní, len aby túto krízu využili pre svoj prospech, samozrejme, že na účet radových občanov a ich opätovnej vzrastajúcej biedy a nešťastia. Nestačím sa diviť, koľko mudrcov na všetko sa nám tu zrazu vyrojilo vo všetkých politických stranách. Koľko liekov a procedúr ponúkajú nám, práve nám, ktorí na tomto nenesieme žiadnu vinu. Ešte sme nepadli na ekonomické dno, treba sa nám ešte viac uskromniť a viac utiahnuť opasky. A tých ekonomických a analytických „odborníkov“ v službách gaunerov z vysokej politiky a rôznych záujmových skupín obšťastňujúcich nás svojimi „premúdrenými“ sloganmi. Rady a „múdrosti“ nám tu prezentujú pravičiari, ľavičiari, liberáli, sociálni demokrati, tzv. kresťanskí demokrati, tzv. národniari, nezávislí, ficoodborári, ba dokonca aj Vlado Mečiar. Škoda len, že doteraz nevypracoval analýzu spojenú s konkrétnymi východiskami aj šesťhviezdičkový doktor práv Štefan Harabin, ktorý, pokiaľ by mu to odobril Vlado Mečiar, tak za hlavného vinníka finančnej a hospodárskej krízy na Slovensku by označil Špeciálny súd, čo by mal byť dôvod na jeho zrušenie, čo by mali 20. mája 2009 potvrdiť aj odkojenci komunisticko-fašistickej ideológie a konkrétni kriviči zákonnosti z Ústavného súdu SR, na ktorých sa zločinecké, zlodejské a štátno-teroristické zberby z vysokej politiky, ale aj Jozef Majský a jemu podobní, spoliehajú. Aby to malo ale dôveryhodnosť, toto osvietenie by Harabina mohlo napadnúť  trebárs v markízackych Celebritách či Prominentoch, kde sa predvádza ako lev tanečných parketov, keď v zápale tanca sa pošmykne a hlavou narazí na parket, alebo, prípadne, by mu spadol na hlavu ozdobný luster. 

         Poďme ale k faktom a realite. Ktovie, prečo doteraz ani jedna z týchto pomazaných hláv si verejne nepoložila napríklad takúto otázku: je nejaký rozdiel medzi tými rozkradnutými desiatkami a stovkami miliárd na Slovensku a miliardami vo forme pôžičiek od Svetovej banky či Medzinárodného menového fondu ako náhrada za tieto rozkradnuté miliardy, alebo  miliardy vyvezené zo Slovenska bývalým partnerom Roberta Fica a jeho manželky Svetlany pri výstavbe nových bytov v Rusovciach, dnes už nebohým Židom Aaronom Kedarom, občianskym menom Fridrich Kardoš? Samozrejme, že tieto rozkradnuté miliardy majú konkrétnych majiteľov, medzi ktorých ale nepatria ani dôchodcovia, ani telesne a zdravotne postihnutí, ani lekári a zdravotné sestry, ani učitelia, ani žiaci základných a stredných škôl, ani robotníci, ani drobní živnostníci, ani vedeckí pracovníci... Alebo: či z tých rozkradnutých miliárd sa nemohlo postaviť to, čo sa postavilo za miliardy poskytnuté Slovensku vo forme pôžičiek zo zahraničia? Či tie mali inú hodnotu? Porovnajme si prosím skutočnú hodnotu všetkých tých postavených palácov, honosných víl a všetkých tých luxusov k tomu patriacich len na Slovensku z tých nakradnutých miliónov a miliárd.

         A začnime spoločne rátať a pýtať sa: koľko týchto miliónov a miliárd rozkradnutých arcizločineckými a arcizlodejskými zberbami z vysokej politiky, pochybnej privatizácie, záujmovými skupinami, konkurznými mafiami, zahraničnými investormi a bankármi, či organizovaným zločinom je podložených silou ekonomiky a ľudskej práce, alebo výsledkom mozgového a pracovného potenciálu konkrétnych hodnôt ich samotných? Za názorný príklad takého porovnania si zoberme napríklad na strane jednej veľkorozmerného protislovenského parazita, darmožráča, zbojníka a hraboša s prepitým mozgom Jána Slotu, ktorý nebol schopný zabezpečiť ani opatrovateľa pre svojich ťažko chorých rodičov, kvôli čomu predčasne zomrel jeho otec, a na strane druhej napríklad lekárov a zdravotné sestry. Takže poďme na základe konkrétnej a nezvratnej reality porovnávať, a postupne sa dopátrame k tomu, prečo v skutočnosti lekári a zdravotné sestry zachraňujúci životy občanov či starajúci sa o zdravie občanov, častokrát priam v zúfalých podmienkach, sú v postavení žobrákov a prosebníkov, v protiklade s kráľovským a nadštandardným, no parazitným životom Jána Slotu, práve aj na úkor lekárov,  zdravotných sestier, učiteľov, vedeckých pracovníkov, a ostatných profesií.      

         Je neodškriepiteľným faktom, že starostlivosť o zdravie človeka či záchrana ľudských životov patria k tej najvyššej a najľudskejšej hodnotovej profesii. Tí, ktorí toto realizujú – lekári, zdravotné sestry, ako aj ostatný k tomu patriaci personál, by mali patriť nielen k elite národa, ale by mali byť aj súčasťou primeraného odmeňovania. Aby sa ale ostatní necítili dotknutí, toto by sa malo vzťahovať aj na učiteľov a ostatné produkujúce profesie. Áno, taká je realita, veď len vzdelaný a zdravý človek je schopný nadpriemerných výkonov, či vedeckých a vývojových možností na prospech vlastnému štátu, vrátane svojho osobného rozvoja. Lebo od úrovne lekárskej a učiteľskej profesie sa potom odvíja aj schopnosť ostatných profesií. 

         Keď toto všetko porovnám s najzločineckejšou, najzlodejskejšou, najparazitnejšou a darmožráčskou profesiou – vysokou politikou, nie je ťažké pochopiť, lebo taká je realita, prečo skutočné elity národa si musia pripadať ako ponížení prosebníci a žobráci, prečo ich finančné ohodnotenie je nielen výsmechom pre nich samotných, ale je aj tou najúbohejšou vizitkou tohto štátu. Pokiaľ sa tu napríklad cez ekonomiku a politiku presadzuje zo zdravotníctva urobiť ziskové organizácie, kde byrokrati od stolov určujú koľko má byť chorých občanov, či lekárskych výkonov, tak je tu mimoriadne aktuálna otázka: akí tupohlavci to o nás rozhodujú? Odpoveď na toto je taktiež jednoduchá. O tomto, či o nás, rozhodujú politici. Aj keď by sa mali riadiť ústavným sľubom, ktorý stvrdili vlastným podpisom, nerobia tak.

         Takže, ako som už avizoval, ako protiklad typického protislovenského parazita, darmožráča, nenásytného hraboša a škodcu z čeľade vysokej politiky nenávidiaceho vlastný národ, si vyberiem Jána Slotu. Ešte pred predkladaním konkrétnych dôkazov chcem pripomenúť istý paradox prameniaci z výrokov politikov, že na radikálne zvýšenia platov lekárov, učiteľov, zdravotných sestier, vedeckých pracovníkov, ľudí pracujúcich v sociálnej sfére, ako aj ostatných profesií, vraj nie sú peniaze, čo sa ale nevzťahuje na členov ponovembrových vlád a parlamentov. Preto je nanajvýš nutné, aby predstúpil pred slovenských občanov ekonóm SAV a poradca Roberta Fica Peter Staněk a otvorene povedal, že v mene arcizločincov a arcizlodejov z vysokej politiky sa KAŽDÝ ROK U NÁS ROZKRADNE, ČI SKONČÍ V RUKÁCH KORUPČNÍKOV 15-20 MILIÁRD KORÚN ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU!!! A PO TOMTO NASLEDUJÚ ĎALŠIE ROZKRÁDAČKY A NEHOSPODÁRNE MRHANIE V MENE ČLENOV PONOVEMBROVÝCH VLÁD A PARLAMENTOV. VEDOME, CIEĽAVEDOME, S JASNÝM ÚMYSLOM!!! PRETO JE NA SLOVENSKU NUTNÉ UZÁKONENIE TRESTU SMRTI, A ZABAVOVANIE NAKRADNUTÝCH MAJETKOV.   

         Zastávam názor, že nielen v mladom veku bol Ján Slota predurčený na páchanie zla, ale aj po novembri 1989. S prednovembrovými, z drvivej väčšiny zbabelými občianskymi nulami z bývalej KSS zakladá tzv. Slovenskú národnú stranu. Ich krédom, popri hulvátstvu, krikľúnstvu a ožralstvu, neskôr po získaní moci aj k organizovanému zbojníctvu, sú aj rôzne bludy typu: cudzie nechceme, svoje si nedáme. Realita bola ale úplne opačná. Veď si len spomeňme na mečiarovsko-slotovské bašovanie počas ich vládnutia, formálne doplnené o Združenie robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Svoj talent v okrádaní vlastného národa a spoluobčanov Žiliny nám rozvinul priam cynicky už v roku 1992 na funkcii primátora. Keď v tom období jemu blízky podnikateľ Dušan Kulla si požičal od VÚB 50 miliónov Sk na kúpu a dokončenie nákupného strediska na sídlisku Solinky, tak Ján Slota mu podpísal ručiteľskú listinu, kde MU RUČIL MESTSKÝM MAJETKOM, teda majetkom všetkých občanov Žiliny.

         Ďalšie udalosti nasvedčujú tomu, že sa mohlo jednať o dopredu pripravený podvod so snahou vzájomného obohatenia na úkor nás všetkých, hlavne však občanov Žiliny, podľa upraveného hesla: čo nám nepatrí ukradneme, a keď to už bude naše, tak si to zobrať nedáme. Ako sa ale ukázalo, slotovec Kulla prestal úver splácať, preto banka žiadala peniaze od mesta. Medzitým sa pohľadávky dostali do rúk firiem registrovaných na ostrove Samoa, Seychelách a vo Švajčiarsku. Dlh narástol až na 130 miliónov korún. To znamená, že mesto by bolo nútené si zobrať na zaplatenie tohto podvodného zbojstva úver od banky, čo by Žilinu mohlo dostať pod nútenú správu. Mestský majetok by sa zablokoval, a mesto by minimálne desať rokov nemohlo ani investovať, ani budovať. Ešte šťastie, že Najvyšší súd SR začiatkom januára 2009 zobral do úvahy, že bývalý primátor Slota podpísal ručiteľskú listinu bez súhlasu poslancov, preto mesto nemôže za úver zodpovedať.

         Nečudujte sa preto, vážení lekári, učitelia, vedeckí pracovníci, vážené zdravotné sestry,  živnostníci, sociálne pracovníčky, ako aj ostatné poctivé robotnícke a technické profesie, že na vaše zvýšenie platov nie sú peniaze. Veď pokiaľ takéto parazitno-zbojnícke a protislovenské zberby budú riadiť tento štát, tak to pôjde stále k horšiemu a horšiemu. Aký to paradox, keď nás, poškodených a okrádaných je vyše 90%, a stále to trpíme. Mimochodom, keby bola Žilina tento spor prehrala, donútili by ho potom samotní občania, aby túto čiastku zo svojich nazbíjaných miliárd na úkor slovenského národa zaplatil? Nepotrebuje už konečne Slovensko zákon na ochranu republiky a jeho ekonomických záujmov spojený s uzákonením trestu smrti, pomocou ktorého by bol Ján Slota verejne obesený či iným spôsobom utratený, jeho majetok zabavený, keď pred zrealizovaním verejnej popravy by sa spievala za týmto účelom zložená pieseň, „Už nebudeš tento národ týrať, už nebudeš túto republiku okrádať a drancovať.“

Vladimír Pavlík                              

Hlavná stránka