Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Predvolebné a povolebné prezidentské fujhnusy

         Prezident by mal spĺňať tie najprísnejšie kritériá vychádzajúce nielen z jeho minulosti, prítomnosti, ale aj s výhľadom do budúcnosti. Veď je predsa hlavou štátu – prvým občanom. Žiaľ, pre Slovensko to opäť neplatí. Súboj medzi antisociálnym netvorom z SDKÚ-DS Ivetou Radičovou, rozdávajúcej počas kampane dokonca aj tzv. sociálne úsmevy, či občas prejavujúcej aj tzv. záujem o sociálne najslabších, a bývalým členom zločinecko-zlodejskej a štátno-teroristickej organizácie HZDS Ivanom Gašparovičom, taktiež plnohodnotným členom zbojníckych a štátno-teroristických tlúp, je typickou súčasťou fujhnusu ponovembrovej perverznosti vysokej slovenskej politiky. To, že Iveta Radičová je objaviteľkou a politickou matkou jedného z najodpornejších antisociálnych netvorov Ľudovíta Kaníka, ju bude diskreditovať aj sto rokov po smrti. Platí to aj o Ivanovi Gašparovičovi ohľadom jeho niekoľkoročného poníženého a lokajského vzťahu k Mečiarovi, keď možno plným právom konštatovať, že poturčenec (Gašparovič) horší Turka (Mečiar). Ale aj jeho blízky vzťah k jednému z najodpornejších komunistických netvorov Milanovi Čičovi, riaditeľovi Kancelárie prezidenta republiky.

         Máme ešte v živej pamäti, keď česká justícia nedávno odsúdila za podiel na justičnej vražde Milady Horákovej, ktorú v roku 1950 poslal komunistický režim na šibenicu podľa vtedajších zákonov 231/1948 Zb. a 232/1948 Zb., bývalú robotnícku prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovú. Pôvodne mala stráviť za mrežami osem rokov, trest jej však o dva roky znížili, a prezident Klaus jej odmietol udeliť milosť. Podľa obžaloby táto robotnícka prokurátorka žiadala, aby Horákovú popravili zvlášť krutým spôsobom. A to aj napriek tomu, že táto statočná vlastenka prežila fašistický koncentrák, na rozdiel od vtedajších vládnucich komunistických, eštebáckych, prokurátorských a sudcovských prašivín, ktoré vojnu buď prežili ako kolaboranti gestapa, alebo ako rekreanti v Moskve. Nedávno Ludmila Brožová-Polednová sama nastúpila na výkon trestu.

         V roku 1970 Milan Čič ako námestník ministra spravodlivosti SSR v časopise SOCIALISTICKÉ SÚDNICTVO, ročník XXII, č. 4/1970, pod nadpisom: Dvadsaťpäť rokov socialistickej cesty – VEREJNE TIETO ZLOČINECKÉ ZÁKONY SCHVAĽOVAL A PROPAGOVAL, AJ KEĎ VEDEL, ŽE PODĽA NICH BOLI POPRAVOVANÍ NEVINNÍ ĽUDIA, VRÁTANE MILADY HORÁKOVEJ!!! Dovolím si odcitovať dve vety z tohto otrasného článku: „NA OCHRANU ĽUDOVODEMOKRATICKEJ REPUBLIKY PRED DOMÁCIMI A ZAHRANIČNÝMI NEPRIATEĽMI BOL PRIJATÝ ZÁKON Č. 231/1948 Zb. A ZÁKON Č. 232/1948 Zb. OBIDVA ZÁKONY ZOHRALI VÝZNAMNÚ ÚLOHU V BOJI S KONTRAREVOLUČNÝMI ŽIVLAMI!!!

         Preto sa ani nemožno čudovať, že keď tento tútor Ivana Gašparoviča bol predsedom Ústavného súdu SR, stotožnil sa s amnestiami zločinca, zlodeja a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara ohľadom únosu mladého Kováča, kde prakticky amnestoval aj sám seba. Milan Čič takto z Ústavného súdu SR urobil zločineckú a štátno-teroristickú organizáciu. Aj v súčasnosti tieto  pretransformované prednovembrové boľševické sudcovské kádre, toho času ako „nezávislí“ sudcovia na tomto súde rozhodujú o likvidácii Špeciálneho súdu, aby sa takto mohli stať aj najnovšími komplicmi zbojníka Jozefa Majského.         

Zapáchajúca mediálna servilnosť „najslovenskejších“ samozvancov zo SMERU-SD a SNS 

         Podporovatelia Ivana Gašparoviča založili svoju kampaň na tých najprimitívnejších pudoch súvisiacich s tzv. maďarskou kartou, ich farizejskou slovenskou štátnosťou, farizejským vlastenectvom, či farizejským sociálnym cítením. Ich úbohé a primitívne útoky na tých maďarských občanov, ako aj bratislavských voličov Ivety Radičovej, nevynímajúc útoky ani samotného Ivana Gašparoviča, názorne ukázali na jeden veľký priepastný rozdiel medzi ním a Vladimírom Mečiarom. Nejako zabudol, že práve pred piatimi rokmi v súboji s Vladimírom Mečiarom, práve títo voliči rozhodli, že práve on vyhral prezidentské voľby. A ešte niečo. Pokiaľ mi je známe, tak Vladimír Mečiar vtedy ani neodsudzoval ani neurážal týchto voličov, ktorí vtedy dávali hlasy menšiemu zlu. Názorne sa taktiež ukázalo, že o priazeň v prezidentskom súboji s Ivetou Radičovou sa neuchádzal Ivan Gašparovič, ale Gašpar Ivanovič, ponížený zbabelec bez vlastného názoru. Len tak mimochodom, keby bol František Mikloško v predvolebnej diskusii položil Ivanovi Gašparovičovi otázku, prečo zbabelo mlčal, keď sa dozvedel, že sa pripravuje únos mladého Kováča, aj keď s tým on osobne nesúhlasil? Veru tak, toto by bol býval kľúčový moment pokračujúcej kampane. A priklincovať to ďalšími otázkami: PREČO STE PO ZREALIZOVANÍ ÚNOSU AKO PREDSEDA NR SR TENTO ŠTÁTNY TERORIZMUS OBHAJOVAL? VY, BÝVALÝ GENERÁLNY PROKURÁTOR ČSFR? Môže byť slovenským prezidentom občan s minulosťou štátneho teroristu?

Jebumbary Roberta Fica

         Pri sledovaní priameho prenosu tlačovej besedy Roberta Fica na TA 3 v pondelok 6. apríla 2009 som nadobudol dojem, že slovenský premiér nutne potrebuje nielen kolúzneho opatrovníka, ale aj psychologickú a psychiatrickú pomoc. Taktiež si myslím, že pokiaľ bude robiť tlačovky ohľadom slovenských médií, tak by mal byť pred samotným vystúpením nielen psychicky vyšetrený, ale aj pred zahájením tlačovky by odborníci na duševný stav mali vydať dobrozdanie, v akom štádiu stihomamu a paranoje sa práve slovenský premiér nachádza, čo by bol mimoriadne cenný návod pre prítomných novinárov, keď by sa trebárs mohli vyhnúť niektorým otázkam typu: „nekŕmiť“, „nedráždiť“. Pokiaľ by nastala situácia, že ani týmto odborníkom sa nepodarilo Roberta Fica naštartovať do normálnych dimenzií, mohli by to trebárs riešiť spôsobom, že na krku by mal zavesený náhubok, pod ktorým by bol nasledovný text: Dávajte mu len také otázky, ktoré ho nerozrušia. Napr.: prečo pracujete pre blaho slovenského národa až 25 hodín denne? Alebo: mediálne hyeny a slizkí hadi zo SME, Pravdy, TV Markíza, TV Joj, Nového času, Plus jeden deň, Plus 7 dní a ostatných protislovenských, protištátnych a rozvratných médií vás prosia o odpustenie a ponížene vás prosíme, či by nás o novinárskej etike nemohli učiť Drahoslav Machala, Jurko Široký, Janko Slota, Paľko Paška a im podobní prednovembroví bojovníci proti ŠtB? 

         Je predsa nemysliteľné, aby slovenský premiér vedomými klamstvami dehonestoval slovenských občanov, ako keby sa jednalo o nejakých bláznov či polobláznov. Na dotyčnej tlačovke obvinil slovenské médiá, že o Ivanovi Gašparovičovi nedokázali napísať ani jednu pozitívnu vec a o Ivete Radičovej žiadnu negatívnu vec. Takže si dovoľujem odcitovať z týždenníka „týždeň“- č. 13/2009 zo strany 17.

         Ivan Gašparovič – plusy: v HZDS nepatril medzi radikálov, na začiatku dokázal oponovať aj Mečiarovi. Počas svojho prvého prezidentského obdobia nemal škandály, ktoré by poškodili dôstojnosť úradu. Ako prezident príliš nezneužíval funkciu, nesnažil sa podkopávať reformy Dzurindovej vlády nezmyselným vracaním zákonov. Politiku nevníma ako revanš voči politickým nepriateľom, nie je pomstychtivý je kamarátsky typ človeka so zmyslom pre humor. Má sympatické záľuby: chodí na všetky folklórne festivaly, hrá na fujaru, vie šoférovať rýchle autá, je veľký fanúšik športu.

         Ivan Gašparovič – mínusy: kryl najhoršie výčiny mečiarizmu, únos prezidentovho syna a následné odvolávania vyšetrovateľov, zavraždenie Remiáša, vylúčenie poslanca Gauliedera, zmarenie referenda a verejne hájil Mečiarovu líniu. Ako predseda parlamentu riadil takzvanú „noc dlhých nožov“, nemal zľutovanie s prezidentom Kováčom, podporoval nevyberavé útoky proti nemu. Mnohé nasvedčuje tomu, že bol v 90. rokoch vydierateľný, čo mohlo súvisieť s privatizáciou. Ako prezident nie je morálnou autoritou, nekritizuje výčiny vlády Roberta Fica. Jeho prezidentské prejavy sú nesmierne nudné, spoločnosť neprovokuje na nič pozitívne, je oportunista, ktorý sa vždy zaradí za správneho vodcu.

         Iveta Radičová – plusy: ľudská empatia, nekolaborovanie s komunistickým režimom a odvaha zapojiť sa do občianskych protestov na konci 80. rokov. Nefiguruje v žiadnych politických či privatizačných kauzách. Solídna pedagogická a vedecká kariéra. Aktivita v občianskom sektore zameraná najmä na problémy Rómov, telesne postihnutých a deti v ústavnej starostlivosti, presvedčivosť pri osobnom kontakte s ľuďmi. Trpezlivosť pri hľadaní dohody, pragmatizmus (v niektorých situáciách), exhibicionizmus v správnu chvíľu.

         Iveta Radičová – mínusy: problém prijať niektoré pravidlá straníckej politiky. Ako politička nerobila nepopulárne kroky. Nie je tímový hráč. Mentorský prístup, často v nevhodnom prostredí. Vstup do SDKÚ v čase, keď už strana bola vo vážnom podozrení z kupovania poslancov. Nie je vizionárska reformátorka, skôr ladička detailov. STRACH ČI VYPOČÍTAVOSŤ NEPOUKÁZAŤ NA GAŠPAROVIČOVU MINULOSŤ. Jej výroky o gynekológoch a interrupciách, o morálke ako dohode spoločnosti. Pragmatizmus (v niektorých situáciách). Exhibicionizmus v nesprávnu chvíľu.

Odplata „najslovenskejších“ samozvancov 

         Škoda len, že na dotyčnej tlačovke ani jeden prítomný novinár nedokázal toto pripomenúť boľševickému klamárovi, dezinformátorovi a polobláznovi Robertovi Ficovi. Lebo len protislovenské, samoľúbe a nekritické zberby sa mohli po oficiálnom oznámení výsledkov prezidentských volieb zachovať tak, ako sa zachovali členovia štábu Ivana Gašparoviča, keď nedali akreditáciu redaktorovi a kameramanovi časopisu „týždeň“ a nevpustili ich do vnútra miestnosti, kde novozvolený prezident komentoval voľby a odpovedal na otázky novinárov. Ich argumenty boli tak úbohé, ako sú úbohí oni samotní. Čitatelia mojej stránky si mohli všimnúť, že tento časopis nemám príliš v láske. To ale neznamená, že by som nemal otvorene povedať, že práve v ňom boli najobjektívnejšie a najkvalitnejšie materiály a informácie ohľadom prezidentskej kampane. Ktovie, ako by sa tvárili Fico s Gašparovičom, keby boli terčom takých posmechov, ako bol napríklad bývalý americký prezident Bush. A ten sa nešiel súdiť so žiadnymi novinami. Dnes už je dostatok dôkazov o tom, že ich tzv. láska k Slovensku, ako aj im podobným, k samostatnému a zvrchovanému štátu bola založená na jeho vyrabovaní, vytunelovaní a nezákonnom obohatení sa aj v mene HZDS a SNS. Na úkor nás všetkých.

Vladimír Pavlík                 

Hlavná stránka