Koho záujmy dlhodobo háji Ústavný súd SR?

         Spomínate si ešte, vážení čitatelia, ako Vladimír Mečiar v časoch minulých nazval Ústavný súd SR chorým prvkom? Zaujímavé ale je, že pokiaľ sa táto inštitúcia stotožnila s jeho amnestiami ohľadom štátneho terorizmu, keď bol amnestovaný aj on sám ako zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu, ako zakladateľ a krstný otec marenia vyšetrovania štátneho terorizmu, teda, ako plnohodnotný zločinec a štátny terorista, tak už v jeho hlave Ústavný súd nebol chorým prvkom. Sám za seba ale pripomínam, a mám na to dostatok dôkazov, že v mojich očiach sa tento štátny orgán po tomto rozhodnutí stal zločineckým a štátno-teroristickým. Treba ešte pripomenúť, že jeho predsedom bol v tom období plnohodnotný komunistický zločinec Milan Čič, ktorý ako námestník ministra spravodlivosti SSR v časopise SOCIALISTICKÉ SÚDNICTVO ročník XXII – č. 4/1970 verejne propagoval a stotožňoval sa so zákonmi č. 231/1948 Zb. a 232/1948 Zb., podľa ktorých bola popravená doktorka Milada Horáková a ďalší statoční vlastenci. Hoci v tom období už vedel, že tieto zákony boli zločinecké, brali životy nevinným ľuďom, napriek tomu ich propagoval a stotožňoval sa s nimi. Ktovie, či za touto zmenou názoru Vladimíra Mečiara na Ústavný súd SR ohľadom dotyčných amnestií, keď ho už nepovažoval za chorý prvok, nebolo aj to, že v jeho hlave si dali intímnu schôdzku paranoja so stihomamom, a pri tomto stretnutí ukončenom sexuálnymi hrátkami nabúrali isté časti jeho mozgu, a po tomto nabúraní sám seba presvedčil, že miesto únosu mladého Kováča sa jednalo o samoúnos.

         V stredu 20. mája 2009 sa opätovne potvrdilo, že Ústavný súd SR nie je len hanbou slovenskej justície stotožňujúci sa so štátnym terorizmom, ale aj to, že vedome a cieľavedome, v spolupráci so zločincami z vysokej politiky destabilizuje a rozkladá základy právneho štátu, a je jedným z najzhubnejších rakovinových nádorov v tejto spoločnosti. Teda, je plnohodnotným nástrojom v rukách zločincov z vysokej politiky. Ním vynesené rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu to názorne dokumentuje.

Trochu do histórie

         Ohľadom tohto rozhodnutia Ústavného súdu sa rozprúdila mimoriadne veľká diskusia  v odbornej a laickej verejnosti. Pokiaľ sa Katarína Tóthová, Štefan Harabin, Robert Fico, či im podobní, ktorí sa samopasovali do pozície odborníkov, tak je namieste otázka, či práve ich možno považovať za odborníkov? Vytvorili sa dva tábory: priaznivci Špeciálneho súdu a odporcovia Špeciálneho súdu. Povedalo sa a napísalo sa toho mnoho, a bude sa o tom naďalej hovoriť a písať. Zatiaľ sa ale nepovedalo a nenapísalo to najhlavnejšie. Ako je známe, duchovným otcom na likvidáciu Špeciálneho súdu bol zločinec, zlodej a štátny terorista Vladimír Mečiar a jeho ponížený lokaj a zasmraďovač slovenskej justície – čistič Štefan Harabin.

         Ako som už napísal, mám dostatok dôkazov na to, aby som Ústavný súd považoval za  štátny orgán, ktorý sa stotožnil so štátnym terorizmom. Napriek tomu, že senát Tibora Šafárika poznal platný text Deklarácie OSN, 20. decembra 1999 pomerom hlasov 2:1 sa stotožnil s amnestiami Vladimíra Mečiara. Jeho komplicom, ktorý sa k nemu pripojil, bol Ľubomír Dobrík, ktorý hlasoval aj za zrušenie Špeciálneho súdu. Proti bol docent Ján Klučka. Ten sa po rozhodnutí tohto senátu v prospech Vladimíra Mečiara domáhal toho, že nález súdu bude uverejnený spolu s jeho odlišným názorom. Keďže sa mu to nepodarilo(!!!), dal svoj text do Justičnej revue, ktorá vyšla vo februári roku 2000.

         A teraz si odcitujme text dotyčnej deklarácie OSN prijatej 18. decembra 1992 o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím. Podľa čl. 18 deklarácie „osoby, ktoré sa dopustili alebo sa pravdepodobne dopustili prečinov uvedených v článku 4, odsek 1, NEBUDÚ POŽÍVAŤ VÝHOD Z PRÁVA AMNESTIE ALEBO PODOBNÝCH PROSTRIEDKOV, KTORÉ BY MOHLI MAŤ ZA ÚČINOK ICH OSLOBODENIE OD TRESTNÉHO STÍHANIA ALEBO POSTIHU.“

         V článku 4, odsek jedna sa píše: Všetky akty násilného zmiznutia budú prečinmi, podľa trestného práva POSTIHNUTEĽNÝMI primeranými trestami, ktoré zohľadnia ich extrémnu závažnosť. Teda, premenené na drobné: PODĽA DEKLARÁCIE OSN ĽUDIA, KTORÍ SA DOPUSTILI ÚNOSU, NESMÚ BYŤ AMNESTOVANÍ.

         O tzv. nezávislosti a sudcovskej cti Tibora Šafárika a Ľubomíra Dobríka patrí aj zistenie novinárov, že dva mesiace pred rozhodnutím tohto senátu o platnosti Mečiarových amnestií HO OSOBNE NAVŠTÍVILI V JEHO DOME ELEKTRA!!! Teda, bez prítomnosti tretieho sudcu Jána Klučku, čo jednoznačne dokazuje, ŽE O VŠETKOM BOLO DOPREDU ROZHODNUTÉ!!! Patrí sa pripomenúť ešte jeden dodatok k tomuto všetkému, a to je vychádzanie z praxe Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, citujem: Dohovor o ľudských právach síce nepripúšťa udelenie amnestie za závažné trestné činy, z ktorých boli podozriví predstavitelia štátu, ale doteraz v takýchto prípadoch rozhodol vždy len vtedy, keď sa naň obrátili obete takého činu.

Sedem ústavných „sudcov“ (donov) zrušilo Špeciálny súd

         Odvtedy ubehlo skoro desať rokov. A Ústavný súd sa opätovne postavil na stranu zločinu. Ako také krysy a potkany, bahniace sa v najsmradľavejších a najkalnejších žumpách, čakali Vladimír Mečiar a jeho ponížený lokaj - čistič Štefan Harabin, doplnení o poslancov z ĽS-HZDS, SNS a SMER-u vyše päť rokov na to, aby cez poslušných a ponížených sudcov z Ústavného súdu nimi dosadených, zlikvidovali Špeciálny súd. Vraj jeho fungovanie je v rozpore s ústavou, v rozpore s právnymi normami, teda, nie je to v súlade s ústavou, diskriminuje platovo ostatných sudcov. Ich rozhodnutia sa musia rešpektovať, aj keď občania s tým nemusia súhlasiť. Dokonca samotný Mečiar nezabudol k tomu podotknúť, že Ústavný súd má právny názor ako on, čomu je veľmi rád. Takto teda vyzerá jedna z urážok slušných ľudí, takto vyzerá pľuvanec do tváre slušným ľuďom.      

         Preto je nanajvýš nutné si zdokumentovať niektoré pojmy typu: rozpor či nesúlad s ústavou, diskriminácia ostatných sudcov ohľadom platov špeciálnych sudcov, rešpektovanie rozhodnutia dotyčného súdu a všetky tie ostatné tzv. argumenty či bludy a dezinformácie k tomuto používané. Pokiaľ mi je známe, tak ústavní sudcovia skladajú sľub, že budú chrániť princípy právneho štátu. Zastávam názor, že som zatiaľ dostatočne zdokumentoval, ako v kauze amnestií Vladimíra Mečiara Ústavný súd vedome nechránil princípy právneho štátu. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že zákony na Slovensku neplatia pre každého rovnako. Práve toto chcú naďalej zachovať Mečiar, Harabin a im podobní za pomoci Ústavného súdu.

         Začnem od Ústavy Slovenskej republiky, čl. 75 a čl. 112, text sľubu člena vlády a parlamentu, na ktorú sa tak bohorovne odvoláva Ústavný súd a tí koaliční poslanci, ktorí dali návrh na zrušenie Špeciálneho súdu: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

         A začnime sa pýtať: V mene akej cti a svedomia, v mene akej vernosti Slovenskej republike tu členovia vlád a parlamentov rozkradli, vytunelovali a zdevastovali túto republiku, alebo v mene akého ich svedomia a cti sa rozkradla, vytunelovala a zdevastovala táto republika? Či na týchto zbojstvách sa nepodieľal a nepodieľa aj Vladimír Mečiar a tí koaliční poslanci dajúci návrh na zrušenie Špeciálneho súdu? Majú takýto politici právo namietať neústavnosť Špeciálneho súdu? Ozaj, vážení čitatelia, vážení občania, videli ste niekedy pri týchto zločinoch páchaných vládnou mocou na vlastných občanoch zdvihnutý prst či námietky „ctihodných“ donov odkojených komunisticko-fašistickou ideológiou z Ústavného súdu? Vám neprekáža „ctihodní“ donovia z Ústavného súdu, že nakradnuté milióny a miliardy slovenských politikov, privatizérov, bielych golierov, konkurzných mafií, ako aj ich rodinných príslušníkov, ktoré sú súčasťou ich blahobytu, je založené na biede a nešťastí veľkého množstva slovenských občanov? Alebo podľa vašich neoboľševických mozgov to bolo v súlade s ústavou a zákonom? NIE STE AJ VY ZAINTERESOVANÍ DO TÝCHTO ZLOČINOV „CTIHODNÍ“ DONOVIA Z ÚSTAVNÉHO SÚDU, KEĎ PODĽA VÁŠHO ROZHODNUTIA ZABAVOVANIE TAKÝCHTO PROTIPRÁVNE ZÍSKANÝCH A NAKRADNUTÝCH MAJETKOV JE PROTIPRÁVNE A V ROZPORE S ÚSTAVOU, AKO STE TO KONŠTATOVALI TRETIEHO SEPTEMBRA 2008?

         Keďže sa už v roku 1999 preukázalo, že Ústavný súd je spolupáchateľom a ochrancom zločincov a štátnych teroristov z vysokej politiky a SIS, v roku 2007 si tam dnešná koalícia mohla dosadiť podľa straníckych kritérií tých správnych ľudí s jediným cieľom: zlikvidovať Špeciálny súd. Jedným z nich je aj Peter Brňák, bývalý člen zločineckej a štátno-teroristickej organizácie HZDS, ponížený lokaj, pritakávač a komplic Vladimíra Mečiara v oblasti štátneho terorizmu a ekonomických zločinov. Pýtam sa, kde berie Ústavný súd tú drzosť domáhať sa rešpektovania svojich rozhodnutí, pokiaľ sú tam takýto sudcovia? Treba si uvedomiť, že v jednej z najzločineckejších hierarchií na Slovensku, ako sú konkurzné mafie, majú zločinecké a zlodejské sudcovské zberby významnú úlohu. Hoci v rámci slovenskej justície je týchto gaunerov približne 10 %, slušní sudcovia nemajú proti ním žiadne šance. Dôvod je jediný. Táto menšina je totiž súčasťou organizovaných skupín z vysokej politiky, finančných skupín, konkrétnych sudcov a správcov konkurznej podstaty, PRI VEDOMOM DOSTÁVANÍ ZDRAVÝCH FIRIEM DO KONKURZU A PREBERANÍ ICH MAJETKOV.

         Pevne verím, že po prečítaní tohto článku dokážu čitatelia pochopiť, že pokiaľ by tu trebárs od roku 1990 boli ústavnou cestou zriadené a primerane finančne ohodnotené špeciálne policajné skupiny, špeciálna prokuratúra a špeciálne súdy, tak na Slovensku by to bolo omnoho lepšie. Súčasná realita je ale taká, že zločinecké a zlodejské zberby z vysokej politiky, štátnej správy, záujmových skupín, konkurzných mafií, majú stále navrch. Nečudujme sa tomu, veď majú ochrancov aj na Ústavnom súde SR. Dokedy tomu tak bude, to záleží aj na nás, na občanoch.              

Vladimír Pavlík