Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Policajti, novinári, fašizmus a realita

         Profesionálni plačkovia zo židovských náboženských obcí na Slovensku ako aj kadejaké kvázi spolky proti fašizmu, neonacizmu, rasizmu, antisemitizmu či intolerancii mali 14. marca 2009 svoj veľký deň. Hoci na bratislavskom Námestí SNP ich bolo menej ako pisoárov a  mís vo verejných záchodoch v Bratislave, predsa dostali nevídanú reklamu a priestor od slovenských médií, ako keby reprezentovali názory 90-tich percent slovenských občanov.

         O kúsok ďalej, na Hodžovom námestí , bola spomienková slávnosť pri príležitosti 70. výročia prvého slovenského štátu, kde bolo prítomných okolo 400, zväčša mladých ľudí. No a v ich blízkosti 350 policajtov, ťažkoodencov, kukláčov, dokonca aj s jazdnou políciou. Aby to malo primeraný punc, tak tam bol prítomný aj súdruh generál Packa, ktorý sa občas aj vyškieral, keď sa už nevyškieralo to slniečko spoza mrakov. Škoda len, že svojou prítomnosťou tieto policajné manévre neobšťastnil aj popredný profesijný diletant na funkcii ministra vnútra Robert Kaliňák. Pokiaľ by som bol reportérom nejakej humoristickej televíznej šou v priamom prenose zo židolauderovskej TV Markíza, tak by som začal takýmto úvodom:

         „Vážení televízni diváci, stojíme na mieste, kde fašistické a neonacistické rozvratné živly pod vedením Slovenskej pospolitosti mali prepadnúť dve plne naložené pancierové vozidlá  prevážajúce 20 miliárd slovenských korún, ktoré majú byť použité nielen na sociálne účely, ale aj pre lekárov, učiteľov a policajtov. Tieto miliardy boli od novembra 1989 ušetrené slovenskými politikmi za cenu drastického zníženia nielen ich  vlastnej životnej úrovne, ale aj znížením životnej úrovne ich najbližších rodinných príslušníkov a straníckych centrál. Piatimi miliardami do tohto fondu prispeli aj židovskí bankári zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Akoby nestačilo, že Slovenská pospolitosť zorganizovala a vykonala vraždu študenta Daniela Tupého, čo na základe opakujúcich sa snov a vidín bolo preukázané Ľuďmi proti rasizmu, tentoraz sa rozhodli, že prepadnú a unesú tieto dve pancierové vozidlá s dvadsiatimi miliardami. Nepodarilo sa im to. Najväčšiu zásluhu na tomto odhalení má špeciálne zabudovaný čip v mozgu ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý zachytáva všetky protizákonné činnosti nielen jeho nepriateľov, ale aj nepriateľov Jána Slotu a Roberta Fica. Kvôli objektivite a nezávislosti, čo bolo v súlade s demokraciou Politbyra ÚV Smer-sociálna demokracia a Politbyra ÚV SNS, Robert Kaliňák pred zamontovaním čipu do svojho mozgu nechal  z neho odstrániť  všetky parametre, ktoré mali zachytávať a signalizovať protizákonnú a trestnú činnosť politikov a nominantov Smeru a SNS. Vďaka týmto opatreniam a mimoriadnej statočnosti 350-tich policajtov, ktorí obsadili tento priestor, sa fašisti, neonacisti a holé hlavy týchto miliárd nezmocnili.

         Osobitné poďakovanie patrí aj najslovenskejšej Slovenke Aničke Malíkovej – Belousovovej, ktorá poskytla závažné materiály ministrovi Kaliňákovi na fašistov a extrémistov zo Slovenskej pospolitosti. Prezlečenej za maďarskú feťáčku a vykrikujúc ako miluje Duraya, Csákyho a Maďarskú gardu, sa jej podarilo dostať medzi protislovenské živly financujúce nielen Slovenskú pospolitosť, ale aj odhalila tajnú krajčírsku dielňu priamo v centrále SNS, kde šili uniformy členom Slovenskej pospolitosti za 650 euro. S hrôzou zistila, že tieto peniaze boli ukradnuté zo sociálneho fondu SNS, do ktorého politici tejto strany každý mesiac ukladali polovicu zo svojho príjmu, aby takto mohli dotovať okrádané slovenské rodiny fašistami a extrémistami zo Slovenskej pospolitosti. Toto odhalenie malo veľmi negatívny vplyv aj na synov Jána Slotu, ktorí s plačom na mimoriadnej tlačovke SNS hovorili, že najdrahší oblek z ich šatníka stojí najviac 120 euro, čo ich otca, Jána Slotu, dostalo do takého stavu zúrivosti a beznádeje, že sa spil do takej nemoty, že  jeho červený nos si pomýlila sexuálne nadržaná, no v triezvom stave poletujúca  svätojánska muška, mysliac si, že konečne našla vysokovýkonného sexuálneho partnera.“              

Od fiktívneho humoru k realite

         Zastávam názor, že s traumou 14. marca 1939 sa treba raz a navždy vysporiadať. Je nemysliteľné, aby názory profesionálnych židovských plačkov a im podobných, parazitujúcich na smrti nevinných a radových Židov v tomto pohnutom období, ale aj jedincov, ktorí popierajú zločiny proti ľudskosti v tomto pohnutom období, by mali vyriešiť renomovaní historici. Nech je pravda akákoľvek krutá, či sa už jedná o zástancov alebo odporcov. Hodinové či dvojhodinové diskusie na televíznych obrazovkách so štyrmi, piatimi, či šiestimi historikmi raz, či dvakrát do roka túto traumu nerieši, ale len predlžuje. Treba jednoznačne usporiadať aspoň trojdňový medzinárodný seminár historikov nielen rôznych názorov na túto dobu, ale treba prezentovať aj také fakty a dôkazy, o ktorých servilné slovenské periodiká, zväčša v židovských rukách, nedovolia prezentovať. A ešte niečo: komu v skutočnosti vyhovuje, že vojnový slovenský štát je tu stále predstavovaný ako ten najväčší zločinec voči Židom na tejto planéte? Práve preto som sa rozhodol, že udalosti, ktoré sa odohrali na Hodžovom námestí 14. marca 2009, hlavne po rozpustení tejto spomienky políciou, zadržaní Mariána Kotlebu, ako aj viaceré informačné bludy slovenských médií nielen ohľadom tejto kauzy, či jednostranne prezentované názory židovských predstaviteľov na toto obdobie ako jedinú pravdu, prispieť konkrétnymi faktami.

Dokedy chcú parazitovať a zneužívať?

         Už niekoľko rokov si stále naliehavejšie kladiem otázky: dokedy chcú niektoré židovské kruhy a ich ponížení pritakávači z politickej, mediálnej, kultúrnej a historickej oblasti na Slovensku parazitovať na utrpení radových a nevinných Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch? Dokedy chcú zamlčovať a prekrúcať skutočnú realitu? Dokedy chcú mlčať o židovských veľkopriemyselníkoch a bankároch, ktorí financovali hitlerovský fašizmus, keď aj z ich peňazí sa stavali koncentračné tábory a plynové komory? Prečo nehovoria o fašistickom Maďarsku, kde v časoch vojny bolo zlikvidovaných okolo 500 000 Židov, pričom neustále omieľajú vyvezenie 50 000 Židov z vojnového slovenského štátu do koncentračných táborov, kde našli svoju smrť? Plne súhlasím s tým, že o zločinoch proti ľudskosti treba nielen hovoriť a pripomínať ich, ale nielen o tých, ktoré boli páchané na nevinných Židoch. Treba začať hovoriť aj o ekonomických fašistických zločinoch zo strany židovských lichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, páchaných napr. na slovenskom národe od novembra 1989 v spolupráci s protislovenskými vlastizradcami z SDKÚ-DS, KDH, SMK, SDĽ, HZDS, SNS, ANO, SMERU-tzv. SD a im podobnými. Pýtam sa Vás, verejne sa Vás pýtam, či tento fašizmus Vám neprekáža? Alebo mi chcete tvrdiť, že k biede, utrpeniu a sociálnym samovraždám týchto nevinných ľudí dohnali Vami označovaní neonacisti a extrémisti?

         Keď sa už Slovákom neustále pripomína negatívna úloha Jozefa Tisu, tak ja sa všetkých týchto „moralistov, humanistov“ a profesionálnych plačkov pýtam: povedzte už konečne, ako sa mal Jozef Tiso postaviť Hitlerovi na odpor, a ako mal zrealizovať, aby z vtedajšieho vojnového slovenského štátu neboli Židia deportovaní do koncentračných táborov? Hádam mi nechcete tvrdiť, že nejakým odporom by bol týchto Židov zachránil? Čo tak chodiť nadávať a maľovať hákové kríže k hrobom anglických a francúzskych politikov, ktorí rozbitím vtedajšieho Československa pripravili nemeckému fašizmu a nacizmu cestu k vraždeniu a likvidácii nevinných a radových Židov? A čo povraždenie iných rás? Či tie si nezaslúžia úctu? Veď prvé koncentračné tábory a gulagy v Rusku zakladané zločineckými a krvilačnými Židmi, v tom období tými najväčšími netvormi na tejto planéte, už dávno pred Hitlerom, mali omnoho viac miliónov obetí ako za jeho éry. Alebo keď týrali, vraždili, či iným spôsobom likvidovali tieto plody Antikrista zväčša kresťanov, tak to bolo v poriadku? To je tabu pre súčasnú židovskú propagandu a ich servilných slovenských lokajov a zadkolezcov?

         Pýtam sa Vás, Vás všetkých židovských moralistov a profesionálnych plačkov, aký je vlastne rozdiel medzi smrťou nevinných Židov v plynových komorách koncentračných táborov, a smrťou nevinných slovenských občanov, ktorých židovský fašizmus cez ekonomiku v spolupráci s tyranmi a vrahmi z vysokej slovenskej politiky dohnali po novembri 1989 k sociálnym samovraždám? Chce mi niekto tvrdiť, že obe tieto skupiny nemali jedno spoločné – a to, že oni chceli žiť. Veľmi chceli žiť. V mene akého Boha, v mene akej ideológie, tieto zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku nazývajú dnes židovskí lichvári zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako aj ich vlastizradní služobníci – slovenskí politici a novinári, ekonomickými reformami?

Otvorené slová slovenským policajtom

         Položili ste si niekedy otázku, Vy, 350-ti policajti, ktorí ste boli 14. marca 2009 nasadení proti štyrom stovkám mladých ľudí na Hodžovom námestí: kto potláča Vaše práva na slušné finančné ohodnotenie? Kto je hlavným vinníkom, že organizovaný zločin a mafie sú po technickej stránke lepšie vybavení ako Vy? Pomôžem Vám. SÚ TO SLOVENSKÍ POLITICI – ČLENOVIA PONOVEMBROVÝCH VLÁD A PARLAMENTOV!!! AKÝ JE TO POCIT CHRÁNIŤ SOFISTIKOVANÝCH FAŠISTOV Z VYSOKEJ POLITIKY, KTORÍ SI SVOJ BLAHOBYT ZALOŽILI NA UTRPENÍ NEVINNÝCH SLOVENSKÝCH OBČANOV A ROZKRADNUTÍ ŠTÁTNEHO MAJETKU? EŠTE STE TO NEPOCHOPILI? ALEBO NEMÁTE ODVAHU O TOM VEREJNE A NAHLAS HOVORIŤ? Chápem Vás. Právo na život zaručuje aj právo na strach. Tieto fakty nech platia aj pre pani vyšetrovateľku, ktorá obvinila Mariána Kotlebu z podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd - § 421 Trestného zákona.

Vladimír Pavlík                         


Hlavná stránka