"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Má minister spravodlivosti Štefan Harabin právo na ochranu osobnosti?

            Spomínate si ešte, vážení čitatelia, ako istý Václav Havel začal hneď po novembri 1989 raziť heslo „nie sme ako oni“? Spolupartajníkov a napodobňovateľov v odpúšťaní komunistickým a eštebáckym zločincom, ako aj krivičom práva a zákonnosti zo slovenskej justície za zločiny proti ľudskosti, našiel aj na Slovensku. Je síce diametrálny rozdiel v počtoch tohto zapáchajúceho odpadu slovenského národa v kategórii politik a v kategórii sudca, pokiaľ sa to má vyjadriť percentuálne. Čo sa týka ponovembrových vlád a parlamentov, tak v realite sa to vzťahuje na cca 90-95 percent ich predstaviteľov. Keď to dáme do pomeru k počtu slovenských občanov, s hrôzou si musíme uvedomiť, aké, v skutočnosti nepatrné percento nás okráda, parazituje na nás, na našom nešťastí si zvyšujú svoju životnú úroveň, ako aj svojich rodín, či cez ekonomiku nás psychicky a fyzicky likvidujú. Pokiaľ toto prenesiem medzi sudcov, tak nám vychádza, že cca 8-10 percent z tejto profesie patrí do kategórie gaunerov, ktorí robia zlé meno prakticky celej slovenskej justícii. Žiaľ, väčšina našich občanov, nepoznajúc skutočnú realitu, potom hádže všetkých sudcov do jedného vreca.     

         Nech mi je dovolené odcitovať jednu vetu z obsiahlych pamätí neúnavného ponovembrového lovca antisemitov, neonacistov, popieračov holokaustu či rôznych zakuklených intolerantných násilníkov, ospevovačov a priaznivcov vojnového slovenského štátu, pravicových extrémistov, hlavne však členov Slovenskej pospolitosti – v predstavách Fedora Gála. V osemnástom čísle periodika .týždeň zo 4. mája 2009 na stranách 56-57 pod nadpisom - Prvých sto dní: časť prvá, píše – „Ľudia sa držali za ruky a na tribúne obete represií bývalého režimu hovorili o odpustení.“ Škoda len, že tento bývalý tribún si nepoložil aj takúto otázku: „A kto dal týmto jedincom vystupujúcim ako obete  represií bývalého režimu stojacich na tribúne právo hovoriť o odpustení za tie ostatné státisíce nevinných obetí, z ktorých mnohí doteraz živoria, a ich tyrani si užívajú vysoké dôchodky odobrené bohatým odstupným, a tí mladší sa ako politici, zbojnícki podnikatelia či zbojnícki privatizéri  topia v miliónoch“?

         Dnes už máme dostatok možností vidieť, ako sa nám odplatili tí, na ktorých sa vzťahovali odpustky, na Slovensku režírované KDH, či pomätených bludov Václava Havla a bývalej VPN, „nie sme ako oni“. Za názorný príklad nevysporiadania sa s komunistickou hnilobou v slovenskej justícii nech nám poslúži terajší minister spravodlivosti Štefan Harabin. Aj po novembri 1989 nám dokazuje, vďaka tejto nežnosti a tolerancii, že je nielen ponovembrovou hanbou a zasmraďovačom slovenskej justície, ale že z titulu svojej funkcie si na tomto fujhnuse ešte aj finančne prilepšuje. Dokonca miliónovými sumami, ktoré mu priklepli tzv. nezávislé slovenské súdy, za akési hanobenie jeho tzv. občianskej a profesijnej cti.     

Dokedy sa bude Harabin obohacovať kvázi žalobami?

         S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno konštatovať, že popri konkurzných mafiách existujú na slovenských súdoch aj skupiny založené za účelom pomáhať ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi k neoprávnenému obohacovaniu za jeho tzv. žaloby na ochranu jeho tzv. osobnosti. Ako minister spravodlivosti dňa 4. 4. 2007 pred novinármi uviedol, že ohľadom využívania jeho služobného auta rodinnými príslušníkmi, kvôli čomu bol médiami kritizovaný, si  žalobami na ochranu osobnosti za tieto uverejnenia VYLEPŠÍ SVOJ PRÍJEM. Takže sa pýtajme: prečo minister spravodlivosti už dopredu vie, ŽE SI VYLEPŠÍ SVOJ PRÍJEM? Ako by tomuto nenažrancovi nestačilo, že už keď bol na funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR, sám sebe si nadelil v roku 2002 nadštandardné odmeny, využijúc pritom legislatívnu dieru pripravenú a schválenú tupohlavcami z ponovembrových vlád a parlamentov. Vrcholom cynizmu ale bolo, že keď sa ho na túto kauzu pýtali novinári, čo bolo odvysielané v Televíznych novinách na Markíze v stredu 3. júna 2009, tak bohorovne, s cynickým výsmechom tomuto národu povedal, „som vzor zákonnosti.“ Ohľadom tohto výroku už len očakávam, kedy Ján Slota (Jánosz Szlóta) začne na krku nosiť ceduľu formátu A-4, na ktorej bude takýto text: SOM VZOROM SKROMNOSTI. A Mečiar bude tvrdiť, že on je v Elektre len bielym koňom, že skutočnými vlastníkmi a majiteľmi sú kresťanskí demokrati.      

         Po tomto jeho bohorovnom konštatovaní je mimoriadne aktuálna ďalšia otázka: nevysúdil 3 milióny korún vo februári 2006 od denníka Pravda systémom vylepšenia svojho príjmu, ako aj ďalšie státisíce a milióny od iných médií, čo mu umožnili kriviči práva na slovenských súdoch, ktorí sa správali a správajú ako jeho ponížení lokaji vytlačení z jeho zadnej časti tela? Štefan Harabin, ktorý pôvodne od denníka Pravda žiadal 10 miliónov, povedal, že nie je dôležité odškodnenie (ha, ha, ha, ha, ha, pokiaľ sa odvolám na jeho výrok zo 4. 4. 2007 o vylepšení jeho príjmu – pozn. autora V. P.), ale ospravedlnenie, ktoré dokazuje, že nie je možné publikovať lži a brániť to ústavným právom na slobodu prejavu. Takže sa odrazme od týchto jeho výrokov, a porovnajme to napríklad s jeho vyjadrením pre Hospodárske noviny zo stredy 6. decembra 2006, teda, 10 mesiacov od ukončenia jeho súdneho sporu s denníkom Pravda, citujem: „Ja som dostal dôveru od politickej strany a jej lídra, pána Vladimíra Mečiara, ktorého si vysoko vážim ako človeka a považujem ho za štátnika svetového formátu“.

         Hoci Štefan Harabin v tomto prípade musel vedieť, že Vladimír Mečiar je plnohodnotný zločinec, zlodej a štátny terorista, verejne o ňom v novinách vyhlasoval, že ho považuje za politika svetového formátu. Pokiaľ on denníku Pravda vyčíta, spolu s dotyčným súdom, že nie je možné publikovať lži, sám z titulu svojej funkcie tieto lži verejne prezentuje. TEDA, VEREJNE PREZENTOVAŤ ZLOČINCA, ZLODEJA A ŠTÁTNEHO TERORISTU AKO ŠTÁTNIKA SVETOVÉHO FORMÁTU, môže len zasmraďovač slovenskej justície, ako aj krivič a pohŕdač práva. Pokiaľ mi je známe, tak po týchto výrokoch nebol komisiou psychiatrov uznaný za nesvojprávneho, hoci som 15. mája 2007 doporučeným listom s konkrétnym návrhom a zdôvodnením oficiálne požiadal Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR o vyšetrenie jeho duševného stavu.        

Koľko stálo drogového bossa Bakiho Sadikiho potykanie s Harabinom?

         Začiatkom septembra 2008 bol médiami uverejnený prepis telefonického rozhovoru medzi Štefanom Harabinom a Bakim Sadikim. Tento rozhovor terajšieho ministra spravodlivosti jednoznačne usvedčuje nielen z priateľského vzťahu s albánskym drogovým bossom, ale existuje tu aj mimoriadne závažné podozrenie, či Štefan Harabin nedával Bakimu Sadikimu informácie súvisiace priamo s najvyšším stupňom utajenia ohľadom drogovej činnosti. Veď aj vrátnik v budove Slovenskej informačnej služby by si dokázal zrátať, čo môžu znamenať tieto Harabinove vety v telefonickom rozhovore Bakimu Sadikimu: „Zhodou okolností bol tu v stredu aj predseda súdu z Popradu, ten môj kamarát, som ti hovoril...“ Ozaj, len tak mimochodom, iniciovali riaditeľ SIS Magala, minister Kaliňák a premiér Fico ohľadom tohto odhalenia zvolanie Bezpečnostnej rady štátu?

         A ešte je tu niečo, čo by malo poriadne zatriasť zakonšpirovaným a utajeným Magalom, profesijným diletantom Kaliňákom a boľševickým tárajom Ficom, ktorý s obľubou tvrdí, ako novinári rozvracajú štát. Dňa 4. 3. 2006 v hlavných správach TV Markíza bolo konštatované, ŽE SLOVÁCI MINÚ NA DROGY ROČNE 4 MILIARDY KORÚN A ZA ĎALŠIE DVE MILIARDY POD VPLYVOM DROG NAPÁCHAJÚ ŠKODY. No a keď si k tomu prirátame ďalšie milióny na liečbu a prevencie drogovo závislých, nedvíha sa vám z toho žalúdok, Harabin, Kaliňák, Fico a Magala? Či Baki Sadiki neprispieval svojou činnosťou k fyzickej, psychickej a duševnej likvidácii nezanedbateľného množstva Slovákov, teda, časti slovenského národa? Či Štefan Harabin nie je jeho spoluvinník? Ako hlboko ste sa zakonšpirovali a morálne klesli, ohľadom tejto kauzy, premiér Fico, minister Kaliňák a riaditeľ SIS Magala? Alebo za túto benevolenciu dostávate provízie? Len tak na okraj: nie je tu až príliš veľké riziko, pokiaľ v čase svetovej hospodárskej krízy majú drogové kartely stále dostatok miliárd na ďalšie aktivity v prenikaní do ekonomickej a politickej sféry, ako aj do štátnej správy? Veď v slovenskej politike a štátnej správe je dostatok politických prostitútov a prostitútiek, gaunerov a chrapúňov, ochotných za peniaze zapredať nielen seba samých, ale aj vlastný národ.

Doplním trestné oznámenie na Harabina

         V utorok 9. júna 2009 som doporučene poslal Úradu špeciálnej prokuratúry oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1, Trestného zákona a bezdôvodného obohatenia podľa § 451 odsek 1, Občianskeho zákonníka na ministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina. Po písomnom vyrozumení o prijatí môjho podnetu požiadam Úrad špeciálnej prokuratúry, aby v rámci mnou poslaného nového doplnenia bolo preštudované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, teda, ako bolo zdôvodnené, keď prikázal, aby opätovne boli vypočutí dvaja svedkovia svedčiaci v súdnom procese proti Bakimu Sadikimu. Keďže obaja po tomto rozhodnutí záhadne zomreli, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby sa zabránilo ich opätovnému vypočutiu, takže súd nemohol kauzu Sadikiho uzavrieť. Existuje tu dôvodné podozrenie, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo urobené s úmyslom pomôcť Bakimu Sadikimu, pričom títo sudcovia si museli byť vedomí, že drogová mafia sa postará o likvidáciu týchto svedkov. Taktiež si bude treba položiť otázku, či práve za týmto účelom nebola na Najvyššom súde SR založená zločinecká skupina, v snahe nevyniesť konečný rozsudok, čo mohlo byť aj v záujme Štefana Harabina ohľadom jeho priateľského vzťahu k Bakimu Sadikimu?       

Vladimír Pavlík     

Hlavná stránka