Evidovaní
udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB
(1. časť)
Vďaka Bohu, že na Slovensku existuje Ústav pamäti národa. Je síce
pravdou, že názory naň sa rôznia, počnúc Vladimírom Mečiarom a jemu
podobným, ktorí by túto inštitúciu najradšej zrušili, či zniesli pod čiernu
zem, v protiklade s tými, majúcimi názor, že pamäť národa by mala byť
súčasťou nášho bytia. Tvrdím, že Ústav pamäti národa má nielen svoje
opodstatnenie, ale aj to, že jeho existencia by mala byť dlhodobou súčasťou
existencie Slovenskej republiky. Mám na to dostatok argumentov, veľmi závažných
argumentov, ktoré tu budem predkladať. Ich súčasťou budú autentické dokumenty,
ktoré budú dokazovať nielen opodstatnenosť vzniku a následného fungovania
Ústavu pamäti národa, ale zároveň budú usvedčovať ten skutočný prednovembrový
a ponovembrový odpad slovenského národa, v mnohých prípadoch odpad
zločinecký, zlodejský, amorálny a štátno-teroristický. Odpad, ktorému
pravda nielen prekáža, odpad, ktorý z titulu svojich politických funkcií
si neželá, aby občania poznali pravdu. A tým aj svoju vlastnú minulosť.
Dôvody na to majú vcelku jednoduché. Tento odpad bol vo väčšine odkojený
najzločineckejšou ideológiou, od ktorej sa učil samotný fašizmus a nacizmus,
ideológiou boľševickou a komunistickou.
Ktovie, či ešte Petr Cibulka spomenie, ako som mu niekedy pred
trinástimi rokmi hovorieval, že mám také neblahé tušenie, že ŠtB udávali
svojich spoluobčanov aj ľudia, veľké množstvo ľudí, ktorí vôbec v žiadnych
zoznamoch nefigurovali. Dnes už môžem potvrdiť, že takýto udavači, neevidovaní
udavači, boli nielen mnohokrát
zákernejší a podlejší ako udavači evidovaní, ale mnohokrát takýto neevidovaní udavači spolupracujúci s ŠtB mali
aj mnohonásobne väčší finančný
prospech z tejto podlej, ale vedomej a dobrovoľnej nadpráce, ako udavači
evidovaní. Oficiálne, teda podľa Ústavu pamäti národa, ŠtB moju osobu
rozpracovávala v dvoch zväzkoch. Jeden pod krycím menom Vlado, druhý pod
krycím menom Betonár.
Podľa mojich informácii sa viedli na moju osobu aj ďalšie aktivity
nielen zo strany ŠtB, ale aj straníckych orgánov. Z Ústavu pamäti národa
mi bolo oznámené, že jeden zo zväzkov pod krycím menom Betonár bol skartovaný.
Škoda, lebo práve v tomto zväzku sa nachádzalo niekoľko špičkových
udavačov, nasadených na mňa, keď som pracoval v Bratislave
a angažoval som sa v Charte 77. S určitosťou viem, že niektorí
z týchto udavačov fungujú aj po novembri 1989. Možno ale, v tomto
prípade, ešte nie je všetko stratené. Na jedného z priateľov,
s ktorým som sa v tom období v Bratislave stýkal, je zachovaný
zväzok, v ktorom na tisíc percent musia byť aj záznamy a hlásenia
o jeho stykoch a stretnutiach s mojou osobou.
Považujem za svoju morálnu a občiansku povinnosť poďakovať všetkým
tým, ktorí mi pomohli sa vzdelávať súkromnou cestou, hlavne v období, keď
po skončení základnej vojenskej služby som v roku 1969 nastúpil pracovať
do bane ČSM-sever v Stonave, okres Karviná. Ďakujem všetkým tým
vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, ktorí, aj keď v období normalizácie
stratili svoje zamestnanie, a v rámci tzv. prevýchovy sa museli
preorientovať na robotnícke profesie, ktorí mi dali viac, ako keby som legálne
vyštudoval dve vysoké školy. Boli to moji učitelia a druhí rodičia. Len vďaka
ním som dokázal nielen prežiť, ale aj odolávať, ba dokonca vtedajšej štátnej
moci aj vracať údery. Dlhé roky, vlastne celé obdobie, si Štátna bezpečnosť
myslela, že všetky listy adresované štátnej moci mnou podpísané, písali
vysokoškolsky vzdelaní ľudia, a ja, ako robotník, som sa pod to
podpisoval.
Žiadna moc nikde na svete v skutočnosti neverí tomu, čo hlása.
Hlavne, pokiaľ sa jedná o dobro a sľuby vlastným občanom.
V prednovembrovom a ponovembrovom Československu, neskôr v samostatnom
Česku a Slovensku, nie je v tomto skoro žiadny rozdiel medzi bývalou
KSČ, ŠtB, prednovembrovými disidentmi typu Václava Havla, tzv. národovcami
z HZDS, SNS, Matice slovenskej, tzv. politickými kresťanmi z KDH,
v drvivej väčšine Antikristovými služobníkmi, či kadejakými vyklonovanými
demokratmi, alebo niektorými národnými „politickými väzňami“ ktorým neprekáža
Mečiarov štátny terorizmus, a ešte sa
hrdo považujú za mečiarovcov - národovcov. Tak ako KSČ a ŠtB pohŕdali
radovými občanmi, tak nimi pohŕdala aj amorálna disidentská nomenklatúra okolo
Václava Havla, či 99% ponovembrovej politickej scény. Čo je ale paradoxné, že svoje osobné blaho si väčšina z nich zabezpečila práve cez radového občana.
Podvodmi a nesplniteľnými sľubmi pred každými parlamentnými voľbami.
Štátna
bezpečnosť ordinuje
V prvej polovici októbra 2006 mi bol Ústavom pamäti národa
v Bratislave vydaný zväzok pod krycím menom VLADO, vedený na moju osobu
a obsahujúci 91 strán. Na strane č. 1 z 15. 9. 1981 čítam, ako operatívny
pracovník O-ŠtB v Považskej Bystrici ppor. Ladislav Roman a náčelník
oddelenia ŠtB kpt. Štefan Balla požiadali o lustráciu mojej osoby S-VB
a ŠtB v Banskej Bystrici, OS-FKÚ, FS-VB a XIII. S-ZNB Praha.
O ďalšie tri týždne náčelník Oddelenia ŠtB v Považskej Bystrici kpt.
Štefan Balla požiadal S-ŠtB v Banskej Bystrici o zaevidovanie mojej
osoby v S-PO s krycím menom VLADO. V odôvodnení sa mimo iného
písalo:
Pavlík
pracuje v PS Považská Bystrica na závode 03 /výroba ložísk/.
K menovanému bolo operatívnou cestou zistené, že tento pri rôznych
rozhovoroch s občanmi a spolupracovníkmi v PS negatívne hodnotí pomery v ČSSR. Inklinuje
ku kapitalistickému spôsobu života. V roku 1979 požiadal O-PV
o vysťahovanie do NSR, čo zdôvodňoval tým, že stratil dôveru voči
socializmu a ČSSR vôbec. Uvádzal, že čo sa o nás píše
v oznamovacích prostriedkoch nie je pravdivé a podobne. Na základe jeho
žiadosti o vysťahovanie bola prevedená previerka dôvodov uvádzaných
v jeho žiadosti a po tejto mu bolo vysťahovanie zamietnuté.
Z tohto dôvodu bolo zo strany tunajšieho O-ŠtB prevedené opatrenie
k zabráneniu jeho vycestovania do KŠ.
Bolo zistené, že menovaný
i v súčasnej dobe, nakoľko sa
javí ako osoba na nižšej spoločenskej úrovni, taktickým spôsobom naďalej
inklinuje k západnému spôsobu života, s nadriadenými hospodárskymi
funkcionármi vychádza v práci špatne, týchto sa snaží ohovárať
a hrubo im nadáva i napriek tomu, že má výhodnú prácu. Snaží sa
spolupracovníkov rôznym spôsobom negatívne
ovplyvňovať. On samotný nie je organizovaný v žiadnej spoločenskej
organizácii a vysmieva sa ostatným spolupracovníkom, že načo platia rôzne
finančné čiastky pre organizácie a podobne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sa budú k menovanému prevádzať v zmysle §-u 198 ods. b
tieto opatrenia:
1/ Všetky dokumentačné materiály
a písomnosti o prevádzaných opatreniach k menovanému zhrnúť do
navrhovaného S-PO. Termín do 15. 12. 19981, prevedie ppor. Roman.
2/
Zisťovať a tipovať vhodné osoby, ktoré by potvrdili nepriateľské
postoje PAVLÍKA voči ČSSR a politike KSČ s cieľom zadokumentovania
jeho činnosti. Termín do 30. 3. 1982, zodpovedný ppor. Roman.
Po prevedení horeuvedených úloh
spracovať vyhodnotenie získaných materiálov, kde zároveň rozhodnúť aké AOO sa
budú k menovanému prevádzať. Termín do 15. 4. 1982, zodpovedný ppor.
Roman.
Neevidovaný
udavač Emil v akcii
V Zázname č. 1/81 operačný pracovník ŠtB v Považskej Bystrici
ppor. Ladislav Roman píše:
1/ Dňa 19. 8. 1981 bol prevedený
styk s dôveryhodnou osobou Emil, ktorého som okrem iného vyťažil k osobe PAVLÍK Vladimír,
zamestnaný na závode 03, ktorý v minulosti prejavil záujem vysťahovať sa
do NSR.
K menovanému uviedol, že ide
o osobu, ktorá nemá kladný vzťah k nášmu socialistickému zriadeniu
a dá sa povedať, že inklinuje k západnému spôsobu života. Po stránke
politickej nie je organizovaný, ani v žiadnej spoločenskej organizácii.
Podľa vyjadrenia dôveryhodnej osoby EMIL, PAVLÍK sa na pracovisku vysmieva svojim spolupracovníkom
a týchto odhovára aby neplatili členské príspevky, jak KSČ tak i ROH,
čo týmto zdôvodňuje tým, že nemajú z toho žiadnu výhodu a je to
zbytočné. Po stránke pracovnej, sa naopak snaží svoju prácu vykonávať
dobre, avšak na pracovisku by si chcel zavádzať rôzne svoje metódy, ktoré nie
sú vo výrobe ložísk prípustné.
Cez dôveryhodnú osobu EMIL
i naďalej venovať pozornosť PAVLÍKOVI s cieľom podchytávania
a dokumentovania jeho negatívnych názorov medzi zamestnancami v PS
Považská Bystrica.
Kto je
dôveryhodná osoba EMIL?
Dôveryhodná
osoba EMIL, pravým menom Emil Hradňanský, bývalý dlhoročný predseda ZO KSS na
závode 03 až do novembra 1989. Vychodil až deväť tried základnej školy, typický
stranícky karierista, po stránke vedomostnej a inteligenčnej nemajúci
úroveň ani dostihového koňa. Vyše dvadsať rokov na dotyčnom závode evidovaný
v robotníckej profesii údržbár, samozrejme s najvyššou vtedajšou
tarifou R-8. Jeho pracovným robotníckym úborom bol oblek, košeľa
a kravata. A silné voňavky, ktoré mali na ňom preraziť robotnícke
prostredie. Nielen že bral peniaze za robotu ktorú nevykonával, ale prakticky
každý deň mal cvikané šestnástky, vrátane sobôt a nedieľ. Od roku 1979 do
novembra 1989 dostal neoprávnene okolo jedného milióna korún, ktorých kúpna
sila má hodnotu dnešných, minimálne tridsiatich miliónov korún. Zatiaľ len
toľko, ostatné bude opísané a objasnené v záverečnej kapitole,
v ktorej bude napr. zdokumentovaná aj ekonomická sabotáž ŠtB pri
podvádzaní Štátnej skúšobne v Žiline, kde nielen kryli vedenie závodu 03,
ktorí cez tieto podvody získavali neoprávnene milióny korún, ale dokonca
z tohto taktiež profitovali. Je len logické, keď som na toto poukázal a zozbieral
dôkazy, že ohrozených sa cítilo množstvo ľudí. Škody a podvody, ktoré sa
takto dlhé roky páchali v bývalej ČSSR ohľadom výroby ložísk, išli do
závratných výšok.
(Pokračovanie v ďalšej časti)
Vladimír Pavlík