Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Hlboká sonda do čiernej duše Vladimíra Mečiara

                               (2. časť)

         V prvej časti sme sa mohli presvedčiť, ako KSČ a ŠtB s nehynúcou láskou a nehou sa správali k nepriateľovi socializmu Vladimírovi Mečiarovi, a dával som to do protikladu so  zavrhnutiahodnými, zločineckými a neľudskými metódami, ktoré sa používali voči Karolovi Korbelovi. Z množstva dokumentov o takzvanom, či údajnom prenasledovaní Vladimíra Mečiara by bolo možné urobiť aj úspešnú paródiu, ktorej súčasťou by mohla byť aj takáto pasáž:

         Príslušníci ŠtB v Trenčíne začali mať psychické, odborné a ľudské problémy. Hlavným dôvodom sa stala osoba Vladimíra Mečiara. Niektorí z nich neuniesli kruté metódy, ktoré museli voči menovanému používať. Preto sa rozhodli napísať petíciu samotnému náčelníkovi ŠtB a ministrovi vnútra. Žiadajú ich, aby Vladimír Mečiar ako najprenasledovanejšia osoba na Slovensku zo strany ŠtB  bol pod nátlakom donútený začať študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave, aby sa takto mohol fundovane brániť proti presile. Ďalej žiadajú, aby menovaný mohol robiť ešte ďalšie funkcie, napr. v športovom odvetví, kde by prichádzal do styku s viacerými ľuďmi, ale aj mládežou,  pričom ŠtB by mohla mapovať, aké následky má jeho protisocialistická a pravicovo-oportunistická činnosť na toto okolie. Pokiaľ by tieto ponuky odmietal, treba mu uniesť deti a takto ho donútiť k štúdiu na právnickej fakulte, ako aj k vykonávaniu ďalších funkcií.  

         Zdá sa to smiešne? Vôbec nie. Lebo to, čo bude nasledovať, bude vypovedať o tom, aká v skutočnosti bola silná pozícia nepriateľskej osoby Vladimíra Mečiara. Dokonca bola tak silná, že keď páchal protispoločenskú činnosť, táto bola priamo Generálnou prokuratúrou Slovenskej socialistickej republiky nielen ututlávaná, pričom postihnutý bol ten, ktorý o tom informoval. Ja osobne mám s týmto tiež svoje neblahé skúsenosti, ktoré som opublikoval v troch častiach pod názvom – Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB.

Nie je „nepriateľ“ ako nepriateľ

         Dnes si ukážeme, ako dopadol Peter Jozefčík z Trenčína, ktorý taktiež prišiel do sporu s jedným s „najprenasledovanejších“ občanov Slovenska zo strany ŠtB Vladimírom Mečiarom. Citujem zo žiadosti o preskúmanie správnosti postupu orgánov prokuratúry, ktorú pán Peter Jozefčík poslal generálnemu prokurátorovi SSR dňa 25. 10. 1984:

 

         „Dňa 19. 9. 1984 som obdržal prípis Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave č. j. II Gn 404/84 – 12 zo dňa 18. 9. 1984, ktorý bol odpoveďou na môj podnet o preskúmanie správnosti postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne a Krajskej prokuratúry v Bratislave.

         Zo spisu Okresnej prokuratúry v Trenčíne č. j. Vp 7/84 vyplýva, že dňa 22. 12. 1983 v krytej plavárni Technických služieb mesta Trenčína v Trenčíne som mal držaním dverí na kabíne plavčíka donútiť Vladimíra Mečiara k rozhovoru. Vyšetrovateľka prokuratúry postúpila vec na MsNV v Trenčíne na prejednanie priestupku podľa § 19 zák. č. 60/1961 Zb.

         K postupu okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry ale aj Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave, ktorá tiež odložila môj podnet ako nedôvodný, mám výhrady. K skutkovému stavu uvádzam toto:

         Vladimíra Mečiara som násilne nedonútil k rozhovoru. Preto nebol daný dôvod na postúpenie veci na prejednanie ako priestupok podľa § 19 zák. č. 60/1961/Zb. Menovaný mohol odísť z kabíny plavčíka aj inými dvermi, ak by bol chcel. Som prekvapený právnym posúdením tohto skutku. Teda ak niekomu „privrieme dvere pred nosom“ ako sa ľudovo hovorí, spáchali sme priestupok. Potom denne páchame všetci celú radu priestupkov. Komentár k tomu asi netreba.

         Vladimír Mečiar neodišiel z kabíny plavčíka zrejme preto, že si chcel vypočuť skutočnosti, ktoré som mu aj povedal. Veď som mu vytýkal, že neoprávnene nakladá s finančnými prostriedkami TJ TTS Trenčín. Dvere na kabíne som privrel z dôvodu, aby náš rozhovor nepočuli rodičia detí, ktoré sa zúčastnili základného plaveckého výcviku, poťažne tréningu. Nebolo by vhodné, aby vedeli o tom, že plavecký oddiel podľa pokynu menovaného „VYTVÁRAL ČIERNY FOND“ na úhradu nákladov plaveckého oddielu, napr. na výplaty trénerom, ktorých TJ neodmeňovala, lebo neplnili podmienky na odmenu za prácu a podobne. K takému postupu nebol plavecký oddiel oprávnený najmä keď príjem finančných hotovostí a výdaj vykonávala jedna a tá istá osoba, pričom nebola žiadna hodnoverná evidencia koľko bolo prijatých peňazí.

         S postupom Krajskej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave nemôžem súhlasiť aj z dôvodu, že nebola moja sťažnosť dôsledne vybavená. Ako občan sa cítim dotknutý tým, že ma Vladimír Mečiar ohováral. Tým zrejme spáchal trestný čin ohovárania podľa § 206 písm. c) Tr. zákona. Ak je prokuratúra toho názoru, že to nebol trestný čin ohovárania,  potom neviem, prečo nebol stíhaný pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1) Tr. zákona.

         Som občan bez bližšieho právnického vzdelania. Neviem však pochopiť, aby prokuratúra, ktorá má dbať na dodržiavanie socialistickej zákonnosti, vybavila moju sťažnosť tak nedôsledne, jednostranne. Alebo to bol zámer? Podľa názoru prokuratúry ja mám byť postihnutý pre priestupok z dôvodu, že som privrel dvere pred Vladimírom Mečiarom. Menovaný mohol beztrestne konať tak ako konal, že sa dokonca snažil, aby som bol stíhaný preto, že je verejný činiteľ, že mohol páchať trestnú činnosť aj iného druhu a to je v súlade so zákonom?

         Súdruh generálny prokurátor, verím, že bude moja sťažnosť, resp. podnet dôsledne preverený za čo vopred ďakujem a ostávam s pozdravom“.

         Táto žiadosť o preskúmanie zo strany pána Jozefčíka bola zamietnutá námestníkom generálneho prokurátora z 19. marca 1985. Zároveň mu oznámili, že jeho ďalšie podnety, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, bez potvrdenia ich príjmu ich budú ako nedôvodné odkladať.

Čo z toho vyplýva?

         Samozrejme, že z toho vyplýva niekoľko otázok. Veľmi závažných otázok. Ako sa mi ale podarilo zistiť, nielen pán Jozefčík obvinil Vladimíra Mečiara zo zakladania čiernych fondov. Urobil tak aj JUDr. Ketcera, no aj toto bolo ututlané. Ako vidieť, bola to neuveriteľná pozícia do novembra 1989 prenasledovaného a ako nepriateľa socializmu obviňovaného Vladimíra Mečiara. Kto všetko ho kryl, a prečo? Zaujímavé je aj to, prečo po tomto všetkom Vladimír Mečiar nežaloval Petra Jozefčíka za krivé obvinenie? Nebol už v tom období Mečiar pod špeciálnou blokáciou najvyššších kruhov ŠtB a KGB? Bol skutočne evidovaný ako nepriateľská osoba, keď používal takéto nadštandardné výhody? Odpovede budú v ďalších častiach, no nielen k tejto tematike.

         Ako si ďalej ukážeme, už tieto prednovembrové machinácie  Vladimíra Mečiara priamo predurčili, že po novembri 1989 sa stal predvojom privatizačno-zbojníckeho gaunerstva. V roku 1991 napr. cez fingované faktúry zločinecko-zlodejská organizácia HZDS pod jeho vedením získavala milióny korún. Systém bol vcelku jednoduchý. Cez faktúry, kde napr. pivovaru Urpín faktúrovali vyše dva milióny korún „za spracovanie projektu na odbyt piva a nealkoholických nápojov a za sprostredkovanie predaja piva a nealkoholických nápojov“. Skutočnou perlou sú tiež podpisy na dotyčnej faktúre – bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa a bývalý prezident Michal Kováč.

         Ozaj, poznáte tento vtip? Nebeský Otec odpovedal na otázky anjelov. Všetko prebiehalo hladko, až pokiaľ sa jeden z anjelov neopýtal: „Náš milovaný Nebeský Otec, kedy už Vlado Mečiar prestane klamať a okrádať  slovenský národ?“ Nebeský Otec na prekvapenie všetkých nejako dlho mlčal, a potom smutným hlasom povedal: „Moji drahí anjeli, toho sa ani ja nedožijem“.

(Pokračovanie v ďalšom čísle)

Vladimír Pavlík                   

Hlavná stránka