Cez arcibiskupa Sokola k cielenej diskreditácii
katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev na Slovensku začína zberať výsledky svojej nelichotivej
sejby, ktorú tu spoločne zasiali po novembri 1989 s niektorými
farizejskými politikmi KDH. Nebojme sa povedať, že aj jej najvyšší
predstavitelia sú len ľuďmi majúcimi svoje slabiny, ktoré ich taktiež radia do
kategórie hriešnikov. Treba ale otvorene priznať, že najväčšími vinníkmi za
súčasný stav, keď cez diskreditáciu arcibiskupa Sokola o jeho spolupráci
s ŠtB, kde sa proti nemu dokázali spojiť do jedného šíku aj ideologickí
protivníci, nielen kvôli oslabeniu samotnej katolíckej cirkvi na Slovensku, ale
aj na jej postupnej strate dôveryhodnosti, sú
samotná katolícka cirkev a politici KDH. Oni spoločne dali týmto silám
zla najväčšie tromfy do rúk. Nielenže ich po novembri 1989 prijali do svojho
spoločenstva, cez tzv. pokánie, aby potom cez KDH mohli dostať ekonomický
a politický flek, alebo tzv. trafiku. Ako by nechceli pochopiť, že mnohé
pokánia boli farizejské, len tak naoko, aby aj takto mohli získať opätovné
výhody, a mať ešte politické krytie. Taktiež museli vedieť, že ďalšie sily
zla ich budú likvidovať aj na báze rôznych diskreditačných materiálov, ako aj
iných spôsobov ich morálneho a ľudského zlyhania. A oni nemali záujem o tom hneď po novembri 1989 hovoriť.
Mlčali, zatajovali, naivne si mysliac, že ON, BOH, to za nich vyrieši. Mali
životnú šancu v tejto problematike povedať národu pravdu. Nie je hanbou si
priznať, že viacerí z nich zlyhali. Pritom je paradoxné, že dnes najviac
ich zlyhania odsudzujú a moralizujú takí, ktorí metódy ŠtB nezažili sami
na sebe, alebo, dokonca, s ŠtB kolaborovali. Aj preto si myslím, že drvivá
väčšina národa by im bola už len kvôli tomuto odpustila, pokiaľ by pokánie
a priznanie bolo úprimné a presvedčivé.
Dnes sú kňazi, biskupi a katolícka cirkev na verejnom pranieri, kde
ich pranierujú tí skutoční pretransformovaní prednovembroví komunistickí
zločinci, alebo nimi vyklonovaní gauneri. Či už tento národ zabudol, že práve
oni boli vyše 40 rokov najviac prenasledovaní, týraní, ponižovaní, mučení
a vraždení? Až teraz sa v skutočnosti ukázalo, čo zasiali dvaja
poprední nepriatelia a rozkladači katolíckej cirkvi na Slovensku Ján
Čarnogurský a František Mikloško, keď bez súhlasu drvivej väčšiny obetí
udeľovali po novembri 1989 odpustky a generálne pardony zločincom,
zlodejom a vrahom z KSČ a ŠtB. Ako by nechceli vedieť, že za odpustky takémuto zlu, toto sa nám ešte
väčším zlom odmení! Nakoniec, prečo by sme to mali tajiť, veď už je to
všeobecne známe, že aj samotní politici KDH sa stali po novembri 1989 súčasťou
tohto zla. Zhanobili nielen samotného Krista, ale aj jeho životné kréda.
Dokonca aj jeho krédo sociálneho politika. Mnoho ľudí, neznalých veci, ich
antisociálny cynizmus začalo spájať s katolíckou cirkvou. Žiaľ, v tom
najnegatívnejšom.
Stojí za to tu odcitovať z knihy od kardinála Jána Chryzostoma
Korca Od barbarskej noci. Na strane 9 pod nadpisom: Noc z 13. na 14.
apríla 1950, sa mimo iného píše: Noc,
ojedinelá za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia,
pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, čo neprišlo na
myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých
dejinách nášho ľudu a národa. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou
a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti
tisícom rehoľných sestier, ale aj pre neslýchaný čin, ktorý sa tým spáchal
proti kultúre a duchovnosti nášho národa... Bola to noc, ktorá
rozhraničila náš život. Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky
mužské rehole a ich kláštory...
Kopnime
si do neho, moralizujme ho, odsudzujme ho...
Nemienim tu teraz ani spochybňovať ani bagatelizovať spoluprácu
arcibiskupa Sokola s ŠtB, keď súčasťou tejto spolupráce mali byť aj
finančné odmeny a dary pre neho samotného od tejto štátno-represívnej
a zločineckej organizácie. Nakoniec, keď sa to tak zoberie, v rokoch
1993 a 1994 som bol asi jediný na Slovensku, ktorý v Necenzurovaných
novinách písal nielen o arcibiskupovi Sokolovi, ale aj mnohých ďalších
kňazoch spolupracujúcich s bývalou ŠtB. V tom období ohľadom týchto
káuz statočne mlčali všetky médiá na Slovensku. Pokiaľ som v nedávnom
internetovom článku pod nadpisom – Hurá na arcibiskupa Sokola! vyslovil názor,
že terajšia kampaň proti jeho osobe mi pripomína kampaň proti Charte 77 za
bývalého režimu, tak pri písaní tohto článku konštatujem, že táto kampaň proti
arcibiskupovi Sokolovi už túto prednovembrovú kampaň proti Charte 77 za
bývalého režimu predstihla.
Pozorne sledujem, aké skupiny novinárov a politikov odsudzujú,
moralizujú a kopú do arcibiskupa Sokola, ako by to bol ten najväčší
a najhorší vyvrheľ a vrah na Slovensku. Úbohí a ponížení
novinársko-redaktorskí lokajíčkovia, či špinavé politické prostitútky, ktorým
neprekážajú mnohonásobne zavrhnutiahodnejšie veci a zločiny, častokrát
hraničiace s ortodoxným komunizmom a fašizmom. Poďme aspoň ich malú
časť pomenovať. Doposiaľ nikto z týchto novinárskych lokajíčkov v službách
ponovembrového politického a ekonomického zločinu, či politickej
a ekonomickej prostitúcie nedokázal, či nemal odvahu napísať, alebo
v televízii povedať, že sme tu mali
predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktorý za účelom únosu prezidentovho syna
z titulu svojej funkcie najskôr založil zločineckú skupinu po vysokej
politickej a štátnej línii, čo nemá obdobu v civilizovaných
a demokratických krajinách. Že tu máme prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý
o tejto zločineckej skupine vedel, no zbabelo mlčal. Nemal odvahu nielen
to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, ale ani presvedčiť Mečiara,
aby sa akt štátneho terorizmu nerealizoval. Dokonca ako predseda Národnej rady
SR a vyštudovaný právnik, ako aj bývalý generálny prokurátor ČSFR mal aj
iné možnosti, ako tomuto zločineckému aktu štátneho terorizmu zabrániť, no
neurobil nič. Aký to paradox, keď takýto politici na najvyšších štátnych
funkciách sú ešte aj vítaní v novinách, rozhlase a televízii.
Doteraz nemali odvahu napísať, že za
účelom zmarenia vyšetriť únos prezidentovho syna, bola založená zločinecká
skupina, ktorej členmi boli vtedajší predseda vlády Mečiar, vtedajší minister
vnútra Hudek, vtedajší generálny prokurátor Vaľo, vtedajší riaditeľ SIS Lexa
a vtedajší dozorujúci prokurátor Vlachovský. Len tak mimochodom, jeden
z členov tejto zločineckej skupiny, prokurátor Vlachovský, bol dozorujúci prokurátor v kauze
medičky Cervanovej, keď nedávno boli opätovne vynesené hanebné rozsudky nad
nevinnými, tak potom, aká tu môže byť záruka spravodlivosti?
Čo tak sa opätovne porýpať v kauze istého KTS Vladimíra Mečiara,
ktorý o sebe tvrdí, že bol jedným z najprenasledovanejších Slovákov
zo strany ŠtB, no existujúce dôkazy, ktoré
môžem kedykoľvek doložiť, hovoria o tom, že pokiaľ by bol každý
záujmový a nepriateľský objekt zo strany ŠtB tak „prenasledovaný“ ako
Vladimír Mečiar, tak ŠtB by bola tou najhumánnejšou a najľudskejšou
organizáciou v bývalej Československej socialistickej republike.
Znovu opakujem, že nemienim arcibiskupa Sokola zbavovať zodpovednosti,
ani ho ospravedlňovať. Ale ako občan, slobodne mysliaci občan, na rozdiel od
niektorých novinárskych a politických zbabelcov a lokajov
v službách zla, nebudem mlčať, keď sa tu z arcibiskupa Sokola vyrába ako by jediné platené udavačské monštrum
v službách ŠtB, pričom tie najodpornejšie udavačské monštrá, ako aj
komunisticko-fašistické a zločinecko-eštebácke monštrá, sa z úzadia
uchechtávajú. Rád si počkám na záver jeho kauzy, po ktorej zaujmem omnoho
obsiahlejšie a mimoriadne tvrdé stanovisko, pokiaľ to bude situácia
vyžadovať. A budem aj verejne obviňovať konkrétnych fašistických zločincov
z vysokej politiky. Budem
dokumentovať, ako duševne vraždia nevinných, rozvracajú rodiny, doháňajú ľudí
k sociálnym samovraždám. Aký to paradox, keď politickí a novinárski
fašisti, v snahe zakryť skutočné ponovembrové fašistické zločiny,
predhadzujú verejnosti arcibiskupa Sokola, ako by bol tým jediným zlom na
Slovensku. Predohrou k tomuto obsiahlemu stanovisku bude trojdielny
dokument pod názvom – Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB,
týkajúci sa mojej osoby pred novembrom 1989, ktorého prvá časť bude na
internete uverejnená v polovici apríla 2007. No ešte okolo 3. apríla bude
ohľadom katolíckej cirkvi a KDH uverejnený ďalší článok pod názvom – Keď
víťazí zlo nad dobrom, víťazí aj Antikrist nad Bohom?
Vladimír Pavlík