Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Čo sa skrýva za údajnou samovraždou Ľuboslavy Števicovej?
Ôsmeho marca 2003 priniesol bulvárny denník NOVÝ ČAS na strane číslo
osem článok s nadpisom Smrť
v čiernych rukaviciach, nad ktorým bol ďalší nadpis – Zamestnankyňu
úradu práce našli v hoteli s prestrelenou hlavou. Píše sa tu:
V izbe na piatom poschodí Radisson SAS Carlton hotela upratovačka
našla včera ráno mŕtvolu mladej ženy. Mala prestrelenú hlavu. Rana vyšla
z pištole, ktorú mala v legálnej držbe.
„Podľa doterajších zistení
mladá žena pravdepodobne spáchala samovraždu,“ povedal zástupca krajského
policajného riaditeľa Ľudovít Mihál. Vysvitlo, že zastrelenou je Ľuboslava Š.
(25) z Potvoríc (okres Nové Mesto nad Váhom). Žena sa v luxusnom
hoteli v centre hlavného mesta ubytovala vo štvrtok. Našli ju oblečenú.
Navyše, na rukách mala natiahnuté čierne rukavice. Výstrel smeroval do úst.
Podľa zistení Nového Času Ľuboslava
pracovala na Okresnom úrade práce v Novom Meste nad Váhom. Spolu
s manželom sa chystali prestavovať rodinný dom, už mali vydané aj stavebné
povolenie. Od polovice minulého mesiaca bola práceneschopná. Približne
v rovnakom čase sa spolu s manželom odsťahovali z dediny, kde
žili v matkinom dome. Ľuboslava sa zaujímala o prenájom bytu
v Novom Meste nad Váhom, ale s manželom si napokon našli podnájom
v Piešťanoch. S manželom, ktorý pracuje ako majster v istej
stolárskej dielni, sa naposledy kontaktovala vo štvrtok okolo obeda
prostredníctvom SMS-správy.
Zúfalý
otec chce poznať pravdu
Medzi najväčšie tragédie pre každého rodiča, aspoň z môjho
hľadiska, patrí úplne jednoznačne smrť jeho vlastného dieťaťa. Tragédia
a žiaľ bývajú ešte o to väčšie, pokiaľ sa jedná o smrť násilnú,
a z pohľadu rodiča, doteraz neobjasnenú, aj keď vyšetrovanie zo strany
polície a prokuratúry tvrdí, že sa jedná o samovraždu.
Z dokumentov, ktoré som k tejto kauze získal, plne chápem nielen žiaľ
otca svojej nebohej dcéry Alexandra Šarovského, ale aj jeho opodstatnené obavy
o tom, že smrť jeho dcéry nezodpovedá výsledkom úradného vyšetrovania.
Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave
z 13. 6. 2005 bolo rozhodnuté, že smrť Ľuboslavy Števicovej nie je
trestným činom, ale že sa jedná o samovraždu. V odôvodnení sa môžeme
dočítať aj toto: V rámci ohliadky
miesta činu bolo zaistených 22 stôp a to stopy: daktyloskopické,
balistické, chemické a biologické, ktoré boli zaslané na príslušné
expertízne skúmanie na KEÚ PZ Bratislava. Telo nebohej bolo prevezené na
Sasinkovu ulicu, kde bola vykonaná súdnoznalecká pitva. Na základe zaistených
stôp z miesta činu boli spracované odborné vyjadrenia v zmysle § 105
ods. 1 Trestného poriadku. Bolo zistené, že strieľané bolo zo zbrane CZ 75 D
Compact, ktorá patrila poškodenej Števicovej. Na rukavici, ktorú mala poškodená
bolo zistené chemické zloženie špecifické pre povýstrelové splodiny. Bol
vykonaný vyšetrovací pokus, podľa ktorého možno predpokladať, že nebohá
pravdepodobne sedela v čase výstrelu na zemi, čo vyplýva i zo
znaleckého pokusu znalcov z ústavu súdneho lekárstva. Dňa 10. 3. 2003 bola
vykonaná súdnoznalecká pitva pri ktorej znalec konštatoval, že smrť nastala dňa 6. 3. 2003 v čase
medzi 17.00 hodinou až 23.00 hodinou. Na základe vykonaného alkoholemického
vyšetrenia bolo zistené, že nebohá mala v krvi priemernú koncentráciu
etanolu 7,52g/kg promile...
V kritický
deň kamerový systém v hoteli CARLTON nefungoval, podľa výpisu
z karty izby nebohá vstúpila do izby dňa 6. 3. 2003 o 14.50 hodine.
Na recepciu prišla menovaná sama i do izby vošla sama, čo vyplýva zo
svedeckých výpovedí. Podľa svedeckej výpovede manžela zaslala poškodená
Števicová zo svojho mobilného telefónu SMS správu na rozlúčku a to
v čase o 15.09 hodine svojmu manželovi Jaroslavovi Števicovi dňa 6.
3. 2003 s textom: „Zlatko, už nedokážem
žiť pod tlakom, nevládzem takto žiť. Odpusti mi prosím, mnohé bude lož, mnohé
krutá pravda. Prepáč, že som ťa sklamala. Ľúbim ťa. Ľubka“.
Muž,
ktorý nemá čisté svedomie a veľa vie – Ing. Pavel Veverka
V závere uznesenia sa môžeme z výpovedí viacerých svedkov
dočítať o tom, že Ľuboslava Števicová sa im javila ako nevyrovnaná osoba,
ktorá sa chovala divne, mala obavu aby neskončila ako jej duševne chorá matka.
Sťažovala sa na svoj súkromný život, bola frustrovaná z toho, že nemohla
mať deti, spomínala že sa jej nechce žiť, pýtala sa, čo by nato povedali, keby
skočila z mosta a podobne. V práci bola ambiciózna, avšak
nepodarilo sa jej naplniť svoje ambície. Bola držiteľkou zbrojného pasu
a majiteľkou zbrane. Samozrejme, že musela prejsť aj primeranými testmi,
aby toto získala. A to mi nejako nehrá. Myslím tým tie tvrdenia svedkov.
Jedným z nich bol aj Ing. Pavel
Veverka. Dobre si toto meno zapamätajme.
Dňa 5. septembra 2006 v publicistickej relácii Čierny Peter
odvysielanej na TA3 o 21.30 hod. redaktorom Vincentom Štofaníkom bol
divákom prezentovaný mimoriadne zaujímavý dokument pod názvom – Milióny na školenia nezamestnaných. Kvôli
objektivite tu zdokumentujem celý prepis relácie:
V úvode redaktor Vincent Štofaník hovorí o firme EURO
TRAINING, ktorá sa špecializuje na organizovanie vzdelávacích kurzov pre
nezamestnaných. Odvtedy, čo ju Ing.
Pavel Veverka predal a stal sa ekonomickým riaditeľom Ústredia práce, táto
eseročka dostáva miliónové zákazky a akoby úplnou náhodou práve od
Ústredia práce. Cez zamestnanca tlačového odboru redaktorovi TA3 odkázal,
že nemá čo vysvetľovať, aj keď ide o jeho bývalú firmu. Igor Kňazovický,
z tlačového odboru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
redaktorovi telefonicky oznamuje: „Proste
my máme internú normu, kde sa k takýmto veciam, čo sa týka nejakých káuz
alebo proste zásadným veciam, že sa nevyjadrujú, alebo teda vyjadrenia sa
dávajú cez tlačový odbor.“
Ústredie práce prisľúbilo stanovisko hovorkyne. Tá však bola počas troch
týždňov stále údajne na dovolenke. Dvakrát
sme ju zastihli v práci, no odmietla s nami komunikovať. Martin
Labanc z tlačového odboru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: „Ale sa mi zdá, že je tuná. Bola v práci...“ Pani Belická? Martin Labanc,
tlačový odbor Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:. „Áno.“ Aha. Môžete mi to zistiť, lebo
vravela mi, že tu nebude tento týždeň.
Vrátnik: „Belická? Je tu. Ja viem,
však ja som ju videl tiež.“ Keďže sa kolega hovorkyni nedovolal, sľúbil
nám, že sa ozve hneď, ako ju zastihne, no dva dni sa nikto neozval, tak
sme na Ústredie práce išli
s kamerou znova. Opäť nasledoval telefonát s Katarínou Belickou.
Vrátnik: „Pani Belická je tu, ale ona je
na dovolenke, takže teraz je tu, ale ona má dovolenku, takže ona, akože...“ Čiže pani Belická je v práci, ale je na
dovolenke, takže...Vrátnik: „Dovolenku,
len niečo si prišla zobrať a ide hneď, za chvíľu preč.“
No po neustálom chodení na Ústredie práce a vyčkávaní sa pred
kameru predsa len postavil samotný ekonomický riaditeľ Ing. Pavel Veverka, no len preto, aby povedal, že nič nepovie. Ing.
Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „K
firme, kde som kedysi pôsobil, sa nebudem vyjadrovať.“
Len táto firma, viete, získava dosť veľké zákazky práve od Ústredia
práce, kde vy pracujete a predtým to bola vaša firma, takže je tam
minimálne dôvod na to, aby sme sa pýtali, ako je to možné? Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Každá firma v SR sa môže uchádzať v rámci verejného
obstarávania o poskytnutie služieb a tovarov.“ Je však
zaujímavé, že v čase, keď firmu EURO TRAINING vlastnil a riadil Ing.
Pavel Veverka, podľa Vestníka verejného obstarávania nedostala jeho eseročka
v rokoch 2002 a 2003 ani jednu štátnu zákazku. Keď koncom marca 2004 firmu
predal, pretože sa stal ekonomickým riaditeľom Ústredia práce, na jeho bývalú
firmu sa už o necelé tri mesiace začali
doslova valiť miliónové zákazky. Odkiaľ? Práve z Ústredia práce.
Pavel Veverka, ekonomický námestník
ÚPSVAR: „Ja som túto firmu predal ešte
pred príchodom na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a týmto
považujem vzťah mojej osoby voči
firme EURO TRAINING za ukončený.“ To je síce
pravda, ale prečo firma dostáva zákazky od Ústredia práce až keď tam ako
ekonomický riaditeľ začne pracovať jej bývalý majiteľ a konateľ?
A tieto osoby kto sú, ktorým ste to vy predali? To sa vás pýtam povedzme
ako podnikateľa bývalého, ako súkromnej osoby. Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Nebudem sa k tomuto vyjadrovať.“ Prečo? „Nepovažujem to za potrebné sa k tomu
vyjadrovať.“
Ing. Pavel Veverka predal
firmu Aurélii Tomoriovej a Timei Krúpovej. Kto sú tieto dve úspešné
podnikateľky, ktoré dostali z Ústredia práce a z Európskeho
sociálneho fondu desiatky miliónov korún
na kurzy pre nezamestnaných? Vy ste podľa výpisu Obchodného registra
spoločníčkou firmy EURO TREINING, áno? Telefonuje Aurélia Tomoriová,
spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno.“
Áno? A mohli by ste nám poskytnúť pár informácií, konkrétne ma zaujíma, ako
realizujete tie kurzy. Telefonuje
Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No tak, to môj spoluúčastník urobí, urobí.“ A vy to nerobíte vôbec? Telefonuje Aurélia Tomoriová,
spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Aj,
sem-tam aj ja.“ Áno? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO
TRAINING, s.r.o.: „Áno, áno...“
A čo, aké kurzy ste už realizovali?
Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No, tak tie vzdelanie, vzdelávacie kurzy.“ Vzdelávacie, ale aké? Nejaké názvy mi viete povedať, že čomu ste
sa venovali? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING,
s.r.o.: (zložila). Haló?
Spolumajiteľka firmy zložila a vypla telefón. Vybrali sme sa preto za ňou
osobne až do obce Ruská pri východnej hranici.
Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No, nechajte ma, prosím vás, na pokoji. Ja mám kopu roboty.“
Tuto na poli? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno. Áno. Tu v záhrade momentálne.“
A viete o tom, že do vašej
spoločnosti išlo niekoľko miliónov z eurofondov na vlastne tieto kurzy pre
nezamestnaných? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Prosím vás pekne, obráťte sa tam, ku firme.
Tam do roboty choďte pekne. Tam vám všetko vysvetlia.“ Na koho? Aurélia
Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Tak, tam sú...“ Ale vy
ste spoločníčka tejto spoločnosti. Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO
TRAINING, s.r.o.: „Áno.“
V podstate ste niekedy podnikali v takomto, že kurzy, atď.? Aurélia
Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Nie.“ A čo vám to
napadlo robiť takúto spoločnosť? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO
TRAINING, s.r.o.: „No, tak, všeličo robia
dneska ľudia, nie?“
Podľa Obchodného registra má firma EURO TRAINING sídlo na Pažítkovej
ulici v Bratislave, lenže našli sme tam len poštovú schránku. Vraj sa už
dávnejšie odsťahovali, no nevedno, kam. Hlas v telefóne: „Prosím?“ Dobrý deň, dobre voláme firmu
EURO TRAINING? Hlas v telefóne: „Áno,
záleží na tom, čo chcete, áno?“ Viete čo? Chcel by som...Štofaník,
televízia TA3. Chcel by som hovoriť s niekým, ja neviem, s konateľom
alebo z vedenia firmy. Hlas v telefóne: „No, to nie. Ja nemôžem dávať nič, žiadne informácie, to volajte na podnik.“ No ale, my sme
hľadali niekoho z tej firmy na Pažítkovej 4, kde má podľa Obchodného
registra sídliť tá firma a tu nesídli. Viete nám poradiť aspoň, kde sídli?
Hlas v telefóne: „Ja teraz neviem,
kde sa presťahovali. Neviem.“
Druhá spoločníčka a zároveň konateľka firmy Timea Krúpová mesiac nereagovala na naše telefonáty. Len
od susedov sme zistili, že odcestovala a učí na energetickom učilišti
v Žiline. O jej
podnikateľských aktivitách nikdy nepočuli. Hlas: „To vôbec neviem. Viem iba,
že učí na strednej škole, ale o tomto vôbec nie.“ Alebo že získava
peniaze z eurofondov na rôzne projekty. Hlas: „Nie, fakt nie. Takéto nič.“ Ona tie vzdelávacie kurzy organizuje
popri tom ako učí u vás? Telefonuje Štefan Domanický, riaditeľ SOU
energetické Žilina: „Ja práveže toto som ešte nepočul, to je pre mňa novina. Ja neviem, čo
ona robí, ako...Ale v rámci
školy nie.“ Kedy organizuje tie kurzy, viete, keď učí u vás? Telefonuje
Štefan Domanický, riaditeľ SOU energetické Žilina: „To ja nie... Možno, že po nociach alebo poobede. Ja neviem, no.“
Nikto o ničom nepočul,
pritom len podľa toho, čo sa nám podarilo zistiť, firma EURO TRAINING dostala
od roku 2004 na vzdelávanie nezamestnaných minimálne 21 miliónov. Ďalších 24
miliónov firma získala z eurofondov na vlastné projekty, opäť pre
nezamestnaných. Prečo ste týmto osobám predali tú firmu, ešte sa raz
spýtam? Ing. Pavel Veverka ekonomický námestník ÚPSVAR: „Firmu v zmysle zákona môžete predať komukoľvek, kto o to prejaví záujem.“ Ale prečo práve týmto? Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník
ÚPSVAR: „Nemám záujem sa vyjadrovať k tejto problematike.“
Podľa
právnika to, čo odznelo v tejto reportáži, sú len indície, no natoľko
závažné, že by ministerstvo práce malo preveriť všetky tendre, v ktorých
firma EURO TRAINING dostala miliónové zákazky od Ústredia práce. Oľga
Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „Pani
ministerka nariadila na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny kontrolu.
Kontrola momentálne ešte prebieha
a keď budú jej závery, máme záujem informovať verejnosť, ako to všetko
dopadlo.“ A kto vykonáva tú kontrolu? Oľga Škorecová, hovorkyňa
ministerstva práce: „Akože kto?“ No,
kto? Kto z ministerstva, aká sekcia alebo kto to robí? Oľga Škorecová,
hovorkyňa ministerstva práce: „Ministerstvo
má vlastný odbor kontroly a ten je príslušný
vykonávať takéto kontroly.“ Áno, veď len sa pýtam a chcem sa opýtať –
pred 3 týždňami ste mi hovorili, že začala tá kontrola. Ako dlho asi potrvá,
lebo už tri týždne trvá? Oľga Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „To je veľmi ťažko povedať. Každý prípad je
špecifický, každý je individuálny.“
Viete o tom, že už niekoľko
miliónov vlastne získala tá spoločnosť a vy ste jej majiteľkou? Aurélia
Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno.“ Tak to si žijete celkom slušne. Tuná nemusíte robiť na poli.
Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No tak, to je záhrada. Prečo by som nemusela?“
Povedzme
si pravdu, Ing. Pavel Veverka, vyšetrovatelia z polície
a prokuratúry, ktorí túto kauzu šetrili
Chcem veriť, že po týchto dôkazoch
vyšetrovatelia polície a prokuratúry konečne začnú s plnou vážnosťou
brať tvrdenia zúfalého otca Alexandra Šarovského vážne, keď im bude opätovne
hovoriť o tom, ako jeho nebohá dcéra Ľuboslava sa mu sťažovala, že Ing. Pavel
Veverka ju nútil podpisovať rôzne
listiny, ktorých obsah nebol v súlade so zákonom. Relácia z TA3 totiž
jednoznačne dokazuje, že pred páchaním miliónových podvodov robil dotyčný podvody v menšej miere a násilím
na to využíval Ľuboslavu Števicovú. Dcéra sa otcovi taktiež priznala, že
s Ing. Pavlom Veverkom sa schádzavala práve v hoteli Carlton.
A ešte niečo. Prečo práve pred jej príchodom do tohto hotela, kde mala
údajne spáchať samovraždu, zrazu prestali fungovať kamery? Stala sa nebezpečnou
už vtedy, keď sa vyjadrila, že s takýmito praktikami končí, s čím sa
priznala aj svojmu otcovi? Ozaj, prečo
by si chcela siahnuť na život práve v tomto exluzívne drahom hoteli
a ešte si aj za to zaplatiť?
Mimochodom, Ing. Pavlovi Veverkovi som poslal tri doporučené listy. Prvé
dva sa mi vrátili s tým, že adresát sa tam nenachádza. Ten tretí, ktorý
som mu doporučene poslal 5. decembra 2006, sa mi nevrátil. Asi sa k nemu
dostal. V liste mu píšem:
Vážený pán Veverka, pripravujem na
zverejnenie na slovenských a zahraničných internetových portáloch
mimoriadne závažnú kauzu o smrti nevinného človeka menom Ľuboslava
Števicová. Podľa mojich informácii a svedectiev ste túto ženu nielen
poznal a schádzal sa s ňou, napr. v hoteli Carlton, ale ste ju
nútil aj podpisovať rôzne listiny,
ktorých obsah nebol v súlade so zákonom.
Mal som si možnosť pozrieť reláciu
Čierny Peter na TA3 dňa 5. 9. 2006 pod nadpisom – Milióny na školenia
nezamestnaných, ktorú moderoval Vincent Štofaník, a v ktorej, čo sa
týka špinavých praktík, ste hral hlavnú úlohu. Váš bezhraničný cynizmus,
aroganciu a bohorovnosť som si naplno „vychutnal“ v písomnom prepise
dotyčného dokumentu, ktorý mi bol zaslaný. Ako vidieť, nezmenil ste sa.
Takže, pán Veverka, očakávam primerané
vysvetlenie z Vašej strany, hoci skôr by Vám pasovalo priznanie ohľadom
Ľuboslavy Števicovej, ako aj hlbokú sondu do Vašej arogantnej duše
s primeranou pokorou a ľútosťou. Budem sa tešiť na Vašu odpoveď
a dovoľujem si Vás upozorniť, že tento list bude súčasťou uverejneného
dokumentu v kauze Ľuboslava Števicová. Pokiaľ nebudete mieniť odpovedať,
ako v dotyčnom dokumente na TA3, bude to Váš problém. Toto je už tretia
adresa na ktorú Vám píšem. Z dvoch predchádzajúcich adries – a to na Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ako aj na Hlaváčikovu
ul. 13 v Bratislave sa mi to vrátilo naspäť s tým, že taký adresát sa
tam nenachádza. (Na list som doteraz nedostal
odpoveď).
Vladimír Pavlík