Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
                                             

Čo sa skrýva za údajnou samovraždou Ľuboslavy Števicovej?

         Ôsmeho marca 2003 priniesol bulvárny denník NOVÝ ČAS na strane číslo osem článok s nadpisom Smrť v čiernych rukaviciach, nad ktorým bol ďalší nadpis – Zamestnankyňu úradu práce našli v hoteli s prestrelenou hlavou. Píše sa tu:

         V izbe na piatom poschodí Radisson SAS Carlton hotela upratovačka našla včera ráno mŕtvolu mladej ženy. Mala prestrelenú hlavu. Rana vyšla z pištole, ktorú mala v legálnej držbe.

         „Podľa doterajších zistení mladá žena pravdepodobne spáchala samovraždu,“ povedal zástupca krajského policajného riaditeľa Ľudovít Mihál. Vysvitlo, že zastrelenou je Ľuboslava Š. (25) z Potvoríc (okres Nové Mesto nad Váhom). Žena sa v luxusnom hoteli v centre hlavného mesta ubytovala vo štvrtok. Našli ju oblečenú. Navyše, na rukách mala natiahnuté čierne rukavice. Výstrel smeroval do úst.

         Podľa zistení Nového Času Ľuboslava pracovala na Okresnom úrade práce v Novom Meste nad Váhom. Spolu s manželom sa chystali prestavovať rodinný dom, už mali vydané aj stavebné povolenie. Od polovice minulého mesiaca bola práceneschopná. Približne v rovnakom čase sa spolu s manželom odsťahovali z dediny, kde žili v matkinom dome. Ľuboslava sa zaujímala o prenájom bytu v Novom Meste nad Váhom, ale s manželom si napokon našli podnájom v Piešťanoch. S manželom, ktorý pracuje ako majster v istej stolárskej dielni, sa naposledy kontaktovala vo štvrtok okolo obeda prostredníctvom SMS-správy.  

Zúfalý otec chce poznať pravdu

         Medzi najväčšie tragédie pre každého rodiča, aspoň z môjho hľadiska, patrí úplne jednoznačne smrť jeho vlastného dieťaťa. Tragédia a žiaľ bývajú ešte o to väčšie, pokiaľ sa jedná o smrť násilnú, a z pohľadu rodiča, doteraz neobjasnenú, aj keď vyšetrovanie zo strany polície a prokuratúry tvrdí, že sa jedná o samovraždu. Z dokumentov, ktoré som k tejto kauze získal, plne chápem nielen žiaľ otca svojej nebohej dcéry Alexandra Šarovského, ale aj jeho opodstatnené obavy o tom, že smrť jeho dcéry nezodpovedá výsledkom úradného vyšetrovania.

         Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave z 13. 6. 2005 bolo rozhodnuté, že smrť Ľuboslavy Števicovej nie je trestným činom, ale že sa jedná o samovraždu. V odôvodnení sa môžeme dočítať aj toto: V rámci ohliadky miesta činu bolo zaistených 22 stôp a to stopy: daktyloskopické, balistické, chemické a biologické, ktoré boli zaslané na príslušné expertízne skúmanie na KEÚ PZ Bratislava. Telo nebohej bolo prevezené na Sasinkovu ulicu, kde bola vykonaná súdnoznalecká pitva. Na základe zaistených stôp z miesta činu boli spracované odborné vyjadrenia v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Bolo zistené, že strieľané bolo zo zbrane CZ 75 D Compact, ktorá patrila poškodenej Števicovej. Na rukavici, ktorú mala poškodená bolo zistené chemické zloženie špecifické pre povýstrelové splodiny. Bol vykonaný vyšetrovací pokus, podľa ktorého možno predpokladať, že nebohá pravdepodobne sedela v čase výstrelu na zemi, čo vyplýva i zo znaleckého pokusu znalcov z ústavu súdneho lekárstva. Dňa 10. 3. 2003 bola vykonaná súdnoznalecká pitva pri ktorej znalec konštatoval, že smrť nastala dňa 6. 3. 2003 v čase medzi 17.00 hodinou až 23.00 hodinou. Na základe vykonaného alkoholemického vyšetrenia bolo zistené, že nebohá mala v krvi priemernú koncentráciu etanolu 7,52g/kg promile...

         V kritický deň kamerový systém v hoteli CARLTON nefungoval, podľa výpisu z karty izby nebohá vstúpila do izby dňa 6. 3. 2003 o 14.50 hodine. Na recepciu prišla menovaná sama i do izby vošla sama, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí. Podľa svedeckej výpovede manžela zaslala poškodená Števicová zo svojho mobilného telefónu SMS správu na rozlúčku a to v čase o 15.09 hodine svojmu manželovi Jaroslavovi Števicovi dňa 6. 3. 2003 s textom: „Zlatko, už nedokážem žiť pod tlakom, nevládzem takto žiť. Odpusti mi prosím, mnohé bude lož, mnohé krutá pravda. Prepáč, že som ťa sklamala. Ľúbim ťa. Ľubka“.

Muž, ktorý nemá čisté svedomie a veľa vie – Ing. Pavel Veverka

         V závere uznesenia sa môžeme z výpovedí viacerých svedkov dočítať o tom, že Ľuboslava Števicová sa im javila ako nevyrovnaná osoba, ktorá sa chovala divne, mala obavu aby neskončila ako jej duševne chorá matka. Sťažovala sa na svoj súkromný život, bola frustrovaná z toho, že nemohla mať deti, spomínala že sa jej nechce žiť, pýtala sa, čo by nato povedali, keby skočila z mosta a podobne. V práci bola ambiciózna, avšak nepodarilo sa jej naplniť svoje ambície. Bola držiteľkou zbrojného pasu a majiteľkou zbrane. Samozrejme, že musela prejsť aj primeranými testmi, aby toto získala. A to mi nejako nehrá. Myslím tým tie tvrdenia svedkov. Jedným z nich bol aj Ing. Pavel Veverka. Dobre si toto meno zapamätajme.

         Dňa 5. septembra 2006 v publicistickej relácii Čierny Peter odvysielanej na TA3 o 21.30 hod. redaktorom Vincentom Štofaníkom bol divákom prezentovaný mimoriadne zaujímavý dokument pod názvom – Milióny na školenia nezamestnaných. Kvôli objektivite tu zdokumentujem celý prepis relácie:

         V úvode redaktor Vincent Štofaník hovorí o firme EURO TRAINING, ktorá sa špecializuje na organizovanie vzdelávacích kurzov pre nezamestnaných. Odvtedy, čo ju Ing. Pavel Veverka predal a stal sa ekonomickým riaditeľom Ústredia práce, táto eseročka dostáva miliónové zákazky a akoby úplnou náhodou práve od Ústredia práce. Cez zamestnanca tlačového odboru redaktorovi TA3 odkázal, že nemá čo vysvetľovať, aj keď ide o jeho bývalú firmu. Igor Kňazovický, z tlačového odboru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny redaktorovi telefonicky oznamuje: „Proste my máme internú normu, kde sa k takýmto veciam, čo sa týka nejakých káuz alebo proste zásadným veciam, že sa nevyjadrujú, alebo teda vyjadrenia sa dávajú cez tlačový odbor.“

         Ústredie práce prisľúbilo stanovisko hovorkyne. Tá však bola počas troch týždňov stále údajne na dovolenke. Dvakrát sme ju zastihli v práci, no odmietla s nami komunikovať. Martin Labanc z tlačového odboru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: „Ale sa mi zdá, že je tuná. Bola v práci...“ Pani Belická? Martin Labanc, tlačový odbor Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:. „Áno.“ Aha. Môžete mi to zistiť, lebo vravela mi, že tu nebude tento týždeň.

         Vrátnik: „Belická? Je tu. Ja viem, však ja som ju videl tiež.“ Keďže sa kolega hovorkyni nedovolal, sľúbil nám, že sa ozve hneď, ako ju zastihne, no dva dni sa nikto neozval, tak sme  na Ústredie práce išli s kamerou znova. Opäť nasledoval telefonát s Katarínou Belickou. Vrátnik: „Pani Belická je tu, ale ona je na dovolenke, takže teraz je tu, ale ona má dovolenku, takže ona, akože...“ Čiže pani Belická je v práci, ale je na dovolenke, takže...Vrátnik: „Dovolenku, len niečo si prišla zobrať a ide hneď, za chvíľu preč.“

         No po neustálom chodení na Ústredie práce a vyčkávaní sa pred kameru predsa len postavil samotný ekonomický riaditeľ Ing. Pavel Veverka, no len preto, aby povedal, že nič nepovie. Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „K firme, kde som kedysi pôsobil, sa nebudem vyjadrovať.“

 

         Len táto firma, viete, získava dosť veľké zákazky práve od Ústredia práce, kde vy pracujete a predtým to bola vaša firma, takže je tam minimálne dôvod na to, aby sme sa pýtali, ako je to možné? Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Každá firma v SR sa môže uchádzať v rámci verejného obstarávania o poskytnutie služieb a tovarov.“ Je však zaujímavé, že v čase, keď firmu EURO TRAINING vlastnil a riadil Ing. Pavel Veverka, podľa Vestníka verejného obstarávania nedostala jeho eseročka v rokoch 2002 a 2003 ani jednu štátnu zákazku. Keď koncom marca 2004 firmu predal, pretože sa stal ekonomickým riaditeľom Ústredia práce, na jeho bývalú firmu sa už o necelé tri mesiace začali doslova valiť miliónové zákazky. Odkiaľ? Práve z Ústredia práce.

         Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Ja som túto firmu predal ešte pred príchodom na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a týmto považujem vzťah mojej osoby voči firme EURO TRAINING za ukončený.“ To je síce pravda, ale prečo firma dostáva zákazky od Ústredia práce až keď tam ako ekonomický riaditeľ začne pracovať jej bývalý majiteľ a konateľ? A tieto osoby kto sú, ktorým ste to vy predali? To sa vás pýtam povedzme ako podnikateľa bývalého, ako súkromnej osoby. Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Nebudem sa k tomuto vyjadrovať.“ Prečo? „Nepovažujem to za potrebné sa k tomu vyjadrovať.“

         Ing. Pavel Veverka predal firmu Aurélii Tomoriovej a Timei Krúpovej. Kto sú tieto dve úspešné podnikateľky, ktoré dostali z Ústredia práce a z Európskeho sociálneho fondu desiatky miliónov korún na kurzy pre nezamestnaných? Vy ste podľa výpisu Obchodného registra spoločníčkou firmy EURO TREINING, áno? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno.“ Áno? A mohli by ste nám poskytnúť pár informácií, konkrétne ma zaujíma, ako realizujete tie kurzy. Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No tak, to môj spoluúčastník urobí, urobí.“ A vy to nerobíte vôbec? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Aj, sem-tam aj ja.“ Áno? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno, áno...“ A čo, aké kurzy ste už realizovali? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No, tak tie vzdelanie, vzdelávacie kurzy.“ Vzdelávacie, ale aké? Nejaké názvy mi viete povedať, že čomu ste sa venovali? Telefonuje Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: (zložila). Haló? Spolumajiteľka firmy zložila a vypla telefón. Vybrali sme sa preto za ňou osobne až do obce Ruská pri východnej hranici.

         Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No, nechajte ma, prosím vás, na pokoji. Ja mám kopu roboty.“ Tuto na poli? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno. Áno. Tu v záhrade momentálne.“ A viete o tom, že do vašej spoločnosti išlo niekoľko miliónov z eurofondov na vlastne tieto kurzy pre nezamestnaných? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Prosím vás pekne, obráťte sa tam, ku firme. Tam do roboty choďte pekne. Tam vám všetko vysvetlia.“ Na koho? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Tak, tam sú...“ Ale vy ste spoločníčka tejto spoločnosti. Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno.“ V podstate ste niekedy podnikali v takomto, že kurzy, atď.? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Nie.“ A čo vám to napadlo robiť takúto spoločnosť? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No, tak, všeličo robia dneska ľudia, nie?“

         Podľa Obchodného registra má firma EURO TRAINING sídlo na Pažítkovej ulici v Bratislave, lenže našli sme tam len poštovú schránku. Vraj sa už dávnejšie odsťahovali, no nevedno, kam. Hlas v telefóne: „Prosím?“ Dobrý deň, dobre voláme firmu EURO TRAINING? Hlas v telefóne: „Áno, záleží na tom, čo chcete, áno?“ Viete čo? Chcel by som...Štofaník, televízia TA3. Chcel by som hovoriť s niekým, ja neviem, s konateľom alebo z vedenia firmy. Hlas v telefóne: „No, to nie. Ja nemôžem dávať nič, žiadne informácie, to volajte na podnik.“ No ale, my sme hľadali niekoho z tej firmy na Pažítkovej 4, kde má podľa Obchodného registra sídliť tá firma a tu nesídli. Viete nám poradiť aspoň, kde sídli? Hlas v telefóne: „Ja teraz neviem, kde sa presťahovali. Neviem.“

         Druhá spoločníčka a zároveň konateľka firmy Timea Krúpová mesiac nereagovala na naše telefonáty. Len od susedov sme zistili, že odcestovala a učí na energetickom učilišti v Žiline. O jej podnikateľských aktivitách nikdy nepočuli. Hlas: „To vôbec neviem. Viem iba, že učí na strednej škole, ale o tomto vôbec nie.“ Alebo že získava peniaze z eurofondov na rôzne projekty. Hlas: „Nie, fakt nie. Takéto nič.“ Ona tie vzdelávacie kurzy organizuje popri tom ako učí u vás? Telefonuje Štefan Domanický, riaditeľ SOU energetické Žilina: „Ja práveže toto som ešte nepočul, to je pre mňa novina. Ja neviem, čo ona robí, ako...Ale v rámci školy nie.“ Kedy organizuje tie kurzy, viete, keď učí u vás? Telefonuje Štefan Domanický, riaditeľ SOU energetické Žilina: „To ja nie... Možno, že po nociach alebo poobede. Ja neviem, no.“

         Nikto o ničom nepočul, pritom len podľa toho, čo sa nám podarilo zistiť, firma EURO TRAINING dostala od roku 2004 na vzdelávanie nezamestnaných minimálne 21 miliónov. Ďalších 24 miliónov firma získala z eurofondov na vlastné projekty, opäť pre nezamestnaných. Prečo ste týmto osobám predali tú firmu, ešte sa raz spýtam? Ing. Pavel Veverka ekonomický námestník ÚPSVAR: „Firmu v zmysle zákona môžete predať komukoľvek, kto o to prejaví záujem.“ Ale prečo práve týmto? Ing. Pavel Veverka, ekonomický námestník ÚPSVAR: „Nemám záujem sa vyjadrovať k tejto problematike.“

         Podľa právnika to, čo odznelo v tejto reportáži, sú len indície, no natoľko závažné, že by ministerstvo práce malo preveriť všetky tendre, v ktorých firma EURO TRAINING dostala miliónové zákazky od Ústredia práce. Oľga Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „Pani ministerka nariadila na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny kontrolu. Kontrola momentálne ešte prebieha a keď budú jej závery, máme záujem informovať verejnosť, ako to všetko dopadlo.“ A kto vykonáva tú kontrolu? Oľga Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „Akože kto?“ No, kto? Kto z ministerstva, aká sekcia alebo kto to robí? Oľga Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „Ministerstvo má vlastný odbor kontroly a ten je príslušný vykonávať takéto kontroly.“ Áno, veď len sa pýtam a chcem sa opýtať – pred 3 týždňami ste mi hovorili, že začala tá kontrola. Ako dlho asi potrvá, lebo už tri týždne trvá? Oľga Škorecová, hovorkyňa ministerstva práce: „To je veľmi ťažko povedať. Každý prípad je špecifický, každý je individuálny.“

         Viete o tom, že už niekoľko miliónov vlastne získala tá spoločnosť a vy ste jej majiteľkou? Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „Áno.“ Tak to si žijete celkom slušne. Tuná nemusíte robiť na poli. Aurélia Tomoriová, spolumajiteľka EURO TRAINING, s.r.o.: „No tak, to je záhrada. Prečo by som nemusela?“   

Povedzme si pravdu, Ing. Pavel Veverka, vyšetrovatelia z polície a prokuratúry, ktorí túto kauzu šetrili

         Chcem veriť, že po týchto dôkazoch vyšetrovatelia polície a prokuratúry konečne začnú s plnou vážnosťou brať tvrdenia zúfalého otca Alexandra Šarovského vážne, keď im bude opätovne hovoriť o tom, ako jeho nebohá dcéra Ľuboslava sa mu sťažovala, že Ing. Pavel Veverka ju nútil podpisovať rôzne listiny, ktorých obsah nebol v súlade so zákonom. Relácia z TA3 totiž jednoznačne dokazuje, že pred páchaním miliónových podvodov robil dotyčný podvody v menšej miere a násilím na to využíval Ľuboslavu Števicovú. Dcéra sa otcovi taktiež priznala, že s Ing. Pavlom Veverkom sa schádzavala práve v hoteli Carlton. A ešte niečo. Prečo práve pred jej príchodom do tohto hotela, kde mala údajne spáchať samovraždu, zrazu prestali fungovať kamery? Stala sa nebezpečnou už vtedy, keď sa vyjadrila, že s takýmito praktikami končí, s čím sa priznala aj svojmu otcovi? Ozaj, prečo by si chcela siahnuť na život práve v tomto exluzívne drahom hoteli a ešte si aj za to zaplatiť?

         Mimochodom, Ing. Pavlovi Veverkovi som poslal tri doporučené listy. Prvé dva sa mi vrátili s tým, že adresát sa tam nenachádza. Ten tretí, ktorý som mu doporučene poslal 5. decembra 2006, sa mi nevrátil. Asi sa k nemu dostal. V liste mu píšem:

         Vážený pán Veverka, pripravujem na zverejnenie na slovenských a zahraničných internetových portáloch mimoriadne závažnú kauzu o smrti nevinného človeka menom Ľuboslava Števicová. Podľa mojich informácii a svedectiev ste túto ženu nielen poznal a schádzal sa s ňou, napr. v hoteli Carlton, ale ste ju nútil aj podpisovať  rôzne listiny, ktorých obsah nebol v súlade so zákonom.

         Mal som si možnosť pozrieť reláciu Čierny Peter na TA3 dňa 5. 9. 2006 pod nadpisom – Milióny na školenia nezamestnaných, ktorú moderoval Vincent Štofaník, a v ktorej, čo sa týka špinavých praktík, ste hral hlavnú úlohu. Váš bezhraničný cynizmus, aroganciu a bohorovnosť som si naplno „vychutnal“ v písomnom prepise dotyčného dokumentu, ktorý mi bol zaslaný. Ako vidieť, nezmenil ste sa.

         Takže, pán Veverka, očakávam primerané vysvetlenie z Vašej strany, hoci skôr by Vám pasovalo priznanie ohľadom Ľuboslavy Števicovej, ako aj hlbokú sondu do Vašej arogantnej duše s primeranou pokorou a ľútosťou. Budem sa tešiť na Vašu odpoveď a dovoľujem si Vás upozorniť, že tento list bude súčasťou uverejneného dokumentu v kauze Ľuboslava Števicová. Pokiaľ nebudete mieniť odpovedať, ako v dotyčnom dokumente na TA3, bude to Váš problém. Toto je už tretia adresa na ktorú Vám píšem. Z dvoch predchádzajúcich adries – a to na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ako aj na Hlaváčikovu ul. 13 v Bratislave sa mi to vrátilo naspäť s tým, že taký adresát sa tam nenachádza. (Na list som doteraz nedostal odpoveď).

Vladimír Pavlík

               

              

Hlavná stránka