Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Slovenská privatizácia = fašizmus cez ekonomiku

         Slovenský premiér Robert Fico sa zatiaľ ako jediný politik konečne odhodlal povedať krutú pravdu a krutú realitu, o ktorej sa doteraz v mene vyšších štátnych záujmov povinne mlčalo a mlčí. Pri oslavách 63. výročia SNP, počas víkendových dní v druhom augustovom týždni 2007 v obci Lehota pod Vtáčnikom, konečne prirovnal globalizáciu, liberalizáciu a privatizáciu k fašizmu, aj keď on samotný privatizačný fašizmus doposiaľ nielen podporuje, ale s niektorými privatizačnými fašistami je dokonca ako jedna rodina. Keďže sa touto problematikou zaoberám už štvrtý rok, a nazbieral som dostatok nezvratných dôkazov, chcem premiéra Fica doplniť o ďalší argument: slovenská privatizácia je sofistikovaným fašizmom cez ekonomiku. Občania, ktorí od roku 1998 volili SDKÚ, neskôr SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, podporili a zrealizovali na Slovensku fašizmus!!!

         Je len logické, že po tomto pravdivom výroku sa začali v slovenských médiách šíriť rôzne dezinformačné protiargumenty. Do prednej línie sa postavil (vsamopasoval) denník SME. Títo najhorlivejší bojovníci proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii, intolerancii, nacionalizmu, neznášanlivosti, porušovaniu ľudských práv, hanobení Židov a Rómov, venovali Ficovým výrokom toľko priestoru, ako keby sa jednalo o nejaký objav storočia. Pozadu nechceli ostať ani ostatné lokajské médiá. Škoda len, že doteraz nedokázali napísať o nevinných obetiach fašistickej privatizácie na Slovensku. O zavedení systému kolektívnej viny, podľa vzoru hitlerovského fašizmu a nacizmu, zavedenej politikmi SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, keď za ekonomické zločiny v mene týchto sadisticko-fašistických tyranov a vrahov napáchaných, ale aj zločincov, zlodejov a štátnych teroristov z HZDS, Smeru a SNS, ťarchu preniesli na nevinných občanov. Státisíce ich duševne povraždili, nezanedbateľný počet dohnali k sociálnym samovraždám. Požehnanie dostali dokonca od židovského bankárskeho fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. A čuduj sa svet, tieto sofistikované fašistické politické tlčhuby nás opätovne cynicky a drzo presviedčajú, akí boli dobrí, akí boli reformní, akí boli ľudskí... Dokonca, akí sú vraj slovenskí, tvrdia nám politické zberby z HZDS, SNS a Smeru.

         Zaujímavý názor k týmto Ficovým výrokom povedal pre denník Plus jeden deň z 13. 8. 2007 politológ Miroslav Kusý, ktorý pre údajný život v pravde sa stal signatárom Charty 77 už pri jej vzniku. Citujem: „Zo strany predsedu vlády ide o demagógiu, lebo všetky ním spomenuté javy prebiehajú slobodne, kým fašizmus bol ľuďom vnútený“.

         Takže podľa politológa Kusého slovenskí občania sa slobodne rozhodli pre systém privatizačných rabovačiek, tunelovania, prenesenia kolektívnej viny na nevinných, vzniku bankárskych a konkurzných mafií, že občania Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky sa taktiež slobodne rozhodli, aby v mene liberalizácie a globalizácie sa drancovalo ich nerastné bohatstvo cudzími nadnárodnými zbojníckymi spoločnosťami a klanmi, preto sa slobodne rozhodli žiť v chudobe a predčasne zomierať, slobodne sa zadlžovať Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu, slobodne si nechať na sebe robiť ekonomické pokusy, slobodne súhlasili s tým, aby blahobyt zahraničných koncernov, investorov a bankárov bol na úkor ich chudoby... Ako chce na túto pravdu, alebo život v takejto pravde, reagovať politológ Kusý? Nemal by tam ísť aj spolu s Havlom zakladať odnože Charty 77, ako aj monitorovať ľudské práva?

         Čo je na tom trápne, poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý, keď baníci odovzdali Ficovi aj podporné stanovisko akčného výboru invalidov hornej Nitry, ktorí dokonca Dzurindu vyzývajú na odchod z politiky? Prečo to má podľa politológa Kusého malú výpovednú hodnotu, že to sa dá aj zinscenovať? Na rozdiel od poslanca Galbavého a politológa Kusého, ja som odrobil skoro desať rokov v bani ČSM-sever v Stonave, okres Karviná. Preto veľmi dobre poznám, na rozdiel od pravicových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, v akých ťažkých podmienkach baníci pracovali. Plne chápem nielen ich hnev, ale aj žiaľ nad tým, ako ich dzurindovsko-kaníkovský sadisticko-fašistický pravicový dobytok okradol aj o to, čo im plným právom patrilo. Za zločiny proti ľudskosti k baníckym invalidom, za zhanobenie ich profesie a cti, mali by byť pri opätovnom uzákonení trestu smrti Dzurinda, Kaník, Beblavý, Mikloš, Hrušovský, ako aj ostatní členovia vlád a poslanci NR SR za SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO verejne utratení. Pred ich odchodom do horúcich pekiel by ich mala odprevádzať pieseň pod názvom – „Už nebudete tento národ týrať, už nebudete túto republiku drancovať“.

Dôkazy o fašizme v slovenskej privatizácii        

         Kvázi historici typu Kamenec a spol. za fašizmus považujú všetko, čo porušovalo ľudské práva občanov židovskej národnosti v období druhej svetovej vojny. Za fašizmus považujú aj písané slovo vo volebnom programe rozpustenej Slovenskej pospolitosti. A to aj napriek tomu, že doteraz v mene tohto programu neboli porušené ľudské práva žiadnej osoby na Slovensku, nikto nebol pozbavený života, nikto si nemusel na život siahnuť. Treba nahlas a zreteľne povedať, že fašizmus nie sú len koncentračné tábory a plynové komory z obdobia II. svetovej vojny, ako sa nám to snažia vsugerovať rôzne sionistické a židovské kruhy, alebo ich ponížení lokaji – slovenskí kvázi historici a politici.

         Ich cynizmus mnohokrát nemá zábrany a hranice. Uvediem nasledujúci príklad. Historička Marína Zavacká, dcéra prednovembrovej boľševickej historičky Kataríny Zavackej, toho času historičky práva, ktorej pohľad na Kristovu cirkev na Slovensku ako by bol zhodný s pohľadom samotného Antikrista, tak táto jej dcéra v obsiahlom dvojstranovom rozhovore pre denník SME z 19. februára 2007 aj takto žialila nad podmienkami Židov v období vojnového Slovenského štátu. Citujem: „Židia mohli chodiť na trh až po jedenástej, takže sa nedostali k zelenine, a mali nižšie prídely. Po dvoch rokoch takéhoto fyzického aj psychického zaobchádzania človek ledva žije aj bez vraždenia...“   

         Takže si nalejme čistého vína a vychádzajme z reality. Koľko Židov, za tie roky, ako konštatuje historička Marína Zavacká, keď mohli chodiť na trh až po jedenástej, si zo zúfalstva siahlo na život? A porovnajme to prosím s obeťami nežidov na Slovensku za vlády pravicových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO počas ich vládnutia v rokoch 1998 – 2006. Čo myslíte, v ktorom období bolo viac obetí v siahnutí si na vlastný život? Keď porovnávam fašistický cynizmus politikov z týchto štyroch pravicových strán, tak si úplne oprávnene kladiem otázku: bol by po roku 1945 zostal na Slovensku nejaký živý Žid, pokiaľ by období vojnového Slovenského štátu vládli politickí tyrani z týchto štyroch pravicových strán? Keď v rokoch 1998 – 2006 dokázali sofistikovať brutálny vojnový fašizmus, dokonca doháňaním nevinných občanov k sociálnym samovraždám cez ekonomiku, s požehnaním židovských bankárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, čo by sa dalo od nich očakávať, pokiaľ by boli vo vysokej politike vo vojnovom Slovenskom štáte? Či by neboli tí bývalí vojnoví zločinci oproti ním len učňami?

         V mene akého Židovského Boha sa nemôže hovoriť, že fašizmus je aj to, keď slovenskí politici porušovaním ľudských práv na väčšine slovenských občanov získali svoj blahobyt? Nie je fašizmom aj to, keď takýto blahobyt slovenských politikov a im podobných zločincov a zlodejov považujú Svetová banka a Medzinárodný menový fond za ekonomické reformy? Či nie je fašizmom, keď ich blahobyt má na svedomí aj nevinné ľudské obete? CHCE MI NIEKTO TVRDIŤ, ŽE SLOVENSKÁ PRIVATIZÁCIA NIE JE FAŠIZMOM? NIE SÚ FAŠISTI BANKÁRI ZO SVETOVEJ BANKY A MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO FONDU, KEĎ TOTO POVAŽUJÚ ZA EKONOMICKÉ REFORMY?

         Preto je taktiež paradoxné, že ani tzv. ľavičiar a sociálny demokrat Robert Fico doteraz nezmenil zločinecké, zlodejské a sadisticko-fašistické zákony voči opatrovateľom ťažko zdravotne postihnutých, ktoré vyšli z degenerovaných mozgov pravicových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov Ľudovíta Kaníka, bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a Miroslava Beblavého, jeho štátneho tajomníka. Hovorí sa, že netvor plodí netvora. Na tejto internetovej stránke som pred niekoľkými mesiacmi uverejnil dokument pod názvom – Čo sa skrýva za údajnou samovraždou Ľuboslavy Števicovej? Otec tejto nebohej sa volá Alexander Šarovský. Tento pán bol v marci 1988 aktívnym účastníkom zakázanej tzv. Sviečkovej demonštrácie spolu so svojim priateľom Vladom Gregorom. Obaja v tom období navštevovali Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za účasť na tejto demonštrácii boli obaja vylúčení zo štúdia Ing. Máriou Beblavou, vedúcou študijného odboru, matkou Miroslava Beblavého.

         Keď sa Alexander Šarovský súdnou cestou domáhal spravodlivosti, viete ako dopadol? Dôstojník ŠtB npor. Břetislav Štalmach, starší referent špecialista 3. oddelenia II. odboru S – ŠtB Bratislava predložil dňa 20. januára 1989 návrh na evidovanie zväzku PO FAKULTA, ktorý bude vedený po problematike – „Protištátnych písomností“. Odôvodnil to tým, že na Alexandra Šarovského boli získané poznatky, že vyhotovuje a zasiela na rôzne adresy v SSR urážlivé a osočujúce písomnosti proti funkcionárom. Nečudujme sa preto, že Miroslava Beblavého, jedného z duchovných otcov „sociálnych“ fašistických pokusných reforiem, si vybrala a vyškolila práve Svetová banka. Akoby vedeli, kto tohto tyrana a netvora priviedol na svet.

         A ešte niečo. Realita nám jasne ukazuje, že pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci a ponovembroví pravicoví sadisticko-fašistickí zločinci si pri likvidácii starých, ako aj telesne a zdravotne postihnutých občanov cez sofistikovaný ekonomický fašizmus veľmi dobre porozumeli. Ukázalo sa, že ficovské, slotovské a mečiarovské politické zberby sa zjednotili aj na sadisticko-fašistickej tyranii voči 51-tisícom osobám, zavedenou fašistickou pravicovou zberbou z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnutých, ktorým už päť rokov nielen nepridali, ale im neustále uberajú. Aj takáto je tvár ponovembrového slovenského fašizmu z vysokej politiky, pod dohľadom sadisticko-fašistických a sionisticko-židovských bankárskych lichiev zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

         Pevne verím, že po tomto zdokumentovaní historička Marína Zavacká začne rozmýšľať aj o tom, že týmto 51-tisícom postihnutým občanom síce nikto nebráni chodiť na trh až po jedenástej hodine, ako sa to podľa nej praktizovalo na Židoch v období vojnového Slovenského štátu, ale ich životné podmienky sú v mnohých prípadoch horšie, ako tých diskriminovaných Židov. Lebo väčšina z nich nemá ani na to, aby si na trhu mohli čerstvú zeleninu kúpiť. Hlavne vinou fašistických ponovembrových politikov.      

 

Vladimír Pavlík    

Hlavná stránka