Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Plačkovia z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku

         Už niekoľkokrát som vyslovil názor, že Židovská náboženská obec na Slovensku nielen zneužíva utrpenie a masové vyvražďovanie Židov počas nacistickej a fašistickej krutovlády, ale že na tomto utrpení aj parazituje. Za túto amorálnu a zvrhlú činnosť by tento spolok mal byť nielen zákonom rozpustený, ale aj, obrazne povedané, rozprášený. Nemienim sa tu teraz zaoberať ich mlčaním, zbabelosťou, dvojtvárnosťou a pokrytectvom, keď sa stotožnili so sadisticko-fašistickými tyranmi a vrahmi z SDKÚ, KDH a SMK, ktorí cez zákony potláčajúce práva a slobody vlastných občanov, včetne práva na život, ako aj práva na dôstojný život, systémom kolektívnej viny, za ekonomicko-fašistické zločiny nimi napáchané, dohnali nezanedbateľný počet občanov k sociálnym samovraždám. Dokonca im neprekáža, že tieto zločiny, fašistické zločiny, páchali spoločne s bankárskou lichvou zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Možno aj preto, že nezanedbateľný počet tejto bankárskej lichvy je židovskej národnosti. Akoby nechceli pochopiť, že fašistické zločiny páchajúce sa na nevinných, aj po vyše šesťdesiatich rokoch od ukončenia druhej svetovej vojny, sú omnoho zavrhnutiahodnejšie, ako ich páchanie v časoch fašistickej a nacistickej krutovlády počas druhej svetovej vojny. Vyzerá to tak, že pokiaľ má Slovák na tieto udalosti iný názor ako Žid žijúci na Slovensku a považujúci sa za vyvoleného, všemúdreho a všemohúceho, tak je zväčša označovaný za fašistu, rasistu, či antisemitu. Pokiaľ Žid cez ekonomický fašizmus sa podieľa na likvidácii nezanedbateľnej časti Slovákov, alebo s tým súhlasí, tak takéto zločiny sa suverénne nazývajú ekonomickými reformami.   

         Keď Otomar Kubala neprekážal Židovskej náboženskej obci na Slovensku



         Dňa 28. marca 2006 som na Krajskú prokuratúru v Bratislave podal podnet na trestné stíhanie pre podporu a propagáciu hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa § 260 ods. 1) Tr. zákona na eurokomisára za Slovenskú republiku Jána Figeľa, v tom čase ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, a generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Kópie dostali slovenské médiá, ako aj viaceré organizácie, včetne Židovskej náboženskej obce na Slovensku. Celý text aj s mojim komentárom bol začiatkom mája 2006 uverejnený na internete pod názvom – Trestné oznámenie na generálneho prokurátora Trnku, ministra Kukana a eurokomisára Figeľa pre podporu a propagáciu fašizmu. Tento dokument je súčasťou mojej publicistickej dokumentácie zverejňovanej na internete. 

         V trestnom oznámení som vychádzal z autentických dokumentov, ktoré mi poskytol Vladimír V. Truchlik, aktívny účastník zahraničného protifašistického odboja, žijúci v Sydney. Tento poslal 28. júla 2000 vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi otvorený list, v ktorom ho upozornil na nevhodné, dehonestujúce a poburujúce správanie Jána Figeľa, ktorý bol v tom období štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí SR. Spočívalo v tom, že počas jeho návštevy Austrálie sa v Sydney stretol so sympatizantmi vojnového Slovenského štátu. A to v klubovni, ktorá je súčasťou katolíckeho kostola, kde je umiestnená pamätná tabuľa s názvom – SLOVENSKÍ MUČENÍCI, pod ktorým je nápis ZA BOHA A NÁROD. (V prílohe som poslal farebnú kópiu kostola a pamätnej tabule). 

         Keďže medzi mučeníkmi na pamätnej tabuli bolo aj meno Otomara Kubalu veliteľa POHG, ktorej členovia sa podieľali na masových vraždách v Kremničke a Nemeckej, kde boli povraždené aj deti, včetne nemluvniat, pán Truchlik sa Jána Figeľa verejne a nahlas opýtal, ako sa cíti, a či mu nie je hanba verejne diskutovať pri tabuli s menami takýchto mučeníkov. Od Jána Figeľa nedostal žiadnu odpoveď, z čoho pán Truchlik jednoznačne pochopil, že tento sa medzi sympatizantmi Otomara Kubalu a vojnového Slovenského štátu cítil ako medzi svojimi.

         Dňa 9. februára 2004, teda o dva roky skôr ako som podal trestné oznámenie, som poslal otvorený list generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, kde spolu s priloženými dokumentmi som opísal túto kauzu. Hoci mu vyplývalo zo zákona, aby sa k tomu nielen vyjadril, ale aj patrične konal, ostal nečinný. Teda, stotožnil sa s fašizoidným Figeľom!!!

Cez Jána Figeľa políciou a prokuratúrou "rehabilitovaný" Otomar Kubala

         Pokiaľ som si naivne myslel, že orgány činné v trestnom konaní vypočujú v tejto kauze Jána Figeľa, Eduarda Kukana, či Dobroslava Trnku, tak som sa poriadne pomýlil. Vyšetrovateľka z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III npor. Ing. Katarína Kolláriková uznesením pod ČVS:ORP-417/1-OVK-B3-2006 dňa 16. 5. 2006 môj podnet na trestné stíhanie odmietla. V odôvodnení mimo iného napísala, že dospela k záveru, že uvedený skutok nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa § 260 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

         Proti tomuto uzneseniu som v zákonnej lehote podal sťažnosť, v ktorej som mimo iného namietal, prečo neboli vypočutí páni Figeľ, Kukan a Trnka. Taktiež som pripomenul, že vyšetrovateľka vlastne Otomara Kubalu "rehabilitovala". Sťažnosť som ukončil touto vetou: „Orgánu, ktorý sa bude mojou sťažnosťou proti dotyčnému uzneseniu zaoberať navrhujem, že pokiaľ sa stotožní s rozhodnutím pani vyšetrovateľky npor. Ing. Kataríny Kollárikovej, tak nech dá návrh na začatie trestného stíhania proti mojej osobe za trestné činy krivého obvinenia a ohovárania, čím by mi umožnil pred súdom dokázať všetko to, čo je obsahom môjho trestného oznámenia.“ 

         Túto sťažnosť prešetrovala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III JUDr. Adriana Jesztrebiová, ktorá ju zamietla. Ani podľa nej nešlo o trestný čin, hoci jedna z viet jej odôvodnenia sa začína takto: „Mám za to, že v danom prípade neboli naplnené všetky zákonné znaky  skutkovej podstaty trestného činu...“

         Nedá mi, aby som si nedovolil skonštatovať nasledovné: Predstavme si, čo by asi nasledovalo, keby napr. Zväz protikomunistického odboja spolu s predstaviteľmi rozpustenej Slovenskej pospolitosti nechali zhotoviť tú istú pamätnú tabuľu, s tým istým nadpisom a tými istými menami, a išli ju umiestniť trebárs na nejakej budove, či do nejakého kostola, ako bola tá pamätná tabuľa v katolíckom kostole v Sydney, pri ktorej rečnil Ján Figeľ, čo  neprekážalo ani jeho nadriadenému ministrovi Kukanovi, či generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, keď sa o tom dozvedeli. Za koľkými horami, dolinami a moriami by bolo počuť to najspravodlivejšie a najrozhorčenejšie protestovanie a pohoršovanie tých najspravodlivejších spomedzi všetkých najspravodlivejších z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí? Ako by to komentoval historik  Ivan Kamenec? Aké veľké, či ťažké slzy, v skutočnosti slzy pokrytectva a farizejstva by ronili ich novinársko-lokajské blahorodia zo SME, Pravdy, týždenníka Týždeň, či im podobných periodík? Koľko infarktov by pochytali členovia OKS, či členovia spolku Ľudia proti rasizmu a im podobné antify? Či by to nebol fyzický koniec Fedora Gála?

Hurá na Tarnóczyho

         Po tragickej nehode Jána Langoša Ústav pamäti národa doteraz nemá nového šéfa, ktorého zvolenie majú v rukách poslanci Národnej rady SR. Keď sa po viacerých rokovaniach dohodli na kandidátovi Slovenskej národnej strany Arpádovi Tarnóczym, ktorého vo väčšine boli ochotné akceptovať koaličné a opozičné strany, zdalo sa, že problém je vyriešený. Ukázalo sa ale, že tento politický väzeň nie je akceptovateľný pre večných plačkov z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ako aj ich ponížených služobníkov z denníka SME. Listom vyzvali predsedu Národnej rady SR, ako aj všetky poslanecké kluby, aby tohto kandidáta nevolili. Podľa nich v časopise Svedectvo, ktorý Zväz protikomunistického odboja vydáva, a ktorého je Arpád Tarnóczy predsedom, velebili radikálneho antisemitu z obdobia vojnového Slovenského štátu Otomara Kubalu.

         A tak sa stalo, že 0,4 promile židovského občianstva presvedčilo poslanecké kluby SDKÚ, KDH a SMK, aby od podpory Arpáda Tarnóczyho ustúpili. Za vrchol cynizmu možno považovať aj vyhlásenie predsedníčky poslaneckého klubu KDH Márie Sabolovej (SME – 1. 12. 2006), že ich pobúril článok o Kubalovi. Škoda len, že ju nepoburuje správanie Jána Figeľa, keď v Sydney ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR svojim správaním, obrazne povedané, Otomara Kubalu rehabilitoval. Dokonca jej neprekáža ani to, že neskôr sa stal eurokomisárom za Slovensko, kde bol navrhnutý práve KDH. Pokiaľ sa pani Sabolová cíti aspoň jednopercentnou kresťankou, tak by do parlamentu mala chodiť oblečená v žihľavovej vrecovine, ktorej neustále svrbenie by ju malo nútiť k pokániu a modlitbám, čo by mohlo mať aj kladný vplyv na jej pamäť a výroky.

         Keďže pán Tarnóczy sa po týchto výčinoch a farizejských plačoch Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a im slúžiacich novinárskych lokajov vzdal svojej kandidatúry, očakávam ich zásadnú reakciu aj na správanie Jána Figeľa, ktoré som tu doložil primeraným dôkazovým materiálom. Ako prémiu pre historika Ivana Kamenca, nedočkavo očakávajúc jeho vyjadrenie, uverejňujem v plnom znení otvorený doporučený list, ktorý som dňa 10. mája 2004 poslal vedúcemu delegácie Európskej komisie v Bratislave Ericovi van der Lindenovi, na ktorý som nedostal odpoveď. Citujem:

         Dovoľujem si Vás požiadať o vysvetlenie, či Európskemu parlamentu, Európskej únii, ako aj delegácii Európskej komisie na Slovensku neprekáža, že eurokomisár za Slovensko Ján Figeľ, keď bol na funkcii štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR, kde ministrom bol Eduard Kukan, sa v roku 2000 v Sydney stretol s fašistickými pohrobkami bývalého Slovenského štátu. Stretnutie sa uskutočnilo v hale, ktorá je súčasťou Rímsko-katolíckeho kostola v Sydney. Tu je pamätná tabuľa údajných mučeníkov, na ktorých sú mimo iného aj mená vojnového zločinca Jozefa Tisa a veliteľa POHG, masového vraha Otomara Kubalu, či ďalších fašistických pohrobkov.

         Keď na dotyčnom stretnutí veterán druhej svetovej vojny žijúci v Austrálii pán Vladimír V. Truchlik žiadal Jána Figeľa o vysvetlenie, nedostal odpoveď, ako to napísal koncom júla 2000 ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Ako vidieť z ministrovej odpovede, vôbec mu nevadilo, že v tom čase jeho zástupca pod touto tabuľou vrahov nielen vlastných slovenských občanov, ale aj občanov židovskej, či rómskej národnosti, rečnil. Týmto odporným a zavrhnutiahodným aktom Ján Figeľ dokázal nielen svoj kladný vzťah k masovému vrahovi Otomarovi Kubalovi a fašistickému Slovenskému štátu, ale zároveň aj ukázal, že je plnohodnotným členom klérofašistickej organizácie KDH, ktorá má mimoriadne kladný vzťah k bývalému fašistickému Slovenskému štátu. K tomu zasielam nasledujúce prílohy:

         1) List pána Vladimíra V. Truchlika Eduardovi Kukanovi        

         2) Odpoveď Eduarda Kukana na tento list

         3) Farebné xerokópie dotyčného kostola s halou, portrét Jozefa Tisa a tabuľu slovenských mučeníkov, ktoré sú v dotyčnej hale 

         4) Kópia článku ohľadom tejto témy, ktorú som publikoval na internete, odkiaľ bola prebratá novinami československých emigrantov žijúcich v Austrálii

         Keďže Európska únia sa zatiaľ stotožnila so slovenským štátnym terorizmom, kladiem si otázku, či nebude mať v mene vyšších štátnych záujmov za cieľ sa stotožniť aj s pohrobkami slovenského fašizmu na úkor jeho obetí?

Dodatok na záver

         Očakávam, že po predložení týchto nezvratných dôkazov sa Ústredný zväz židovských náboženských obcí nielen verejne ospravedlní pánu Tarnóczymu, ale že zo svojho pokrytectva a farizejstva vyvodí proti sebe aj primerané závery. Že všetky židovské modlitebne na Slovensku sú budú otriasať od protestov proti Jánovi Figeľovi, ako aj výziev Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku všetkým Židom vo svete, aby žiadali odchod Jána Figeľa z funkcie eurokomisára pre Slovensko. To isté očakávam aj od politických subjektov a médií, ktoré na tejto kampani parazitovali a pána Tarnóczyho znevažovali. Denník SME by mal minimálne jeden rok vychádzať so začiernenou úvodnou stranou, na ktorej by mal byť bielymi písmenami takýto text: „Všemohúci Bože, pomôž nám, aby sme mali odvahu napísať skutočnú pravdu aj o tých, ktorým tak bezbreho a ponížene slúžime.“ Zároveň očakávam, že sa už konečne vytvoria dve komisie historikov a príslušných odborníkov, jak zo strany odsudzujúcej vojnový Slovenský štát, považujúci ho za fašistický, tak zo strany stotožňujúcej sa s vojnovým Slovenským štátom, kde miesto urážok, fám a dezinformácií rozhodnú historicky doložené fakty.

Vladimír Pavlík         

Hlavná stránka