Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických
reformátorov vyrába
(2.
časť) 1.časť
Vyše štyri desaťročia nám tu pred novembrom 1989 ospevovali svetlé
zajtrajšky hlásne trúby KSČ a ŠtB Rudé Právo, Pravda a im podobné
periodiká. Zločiny proti ľudskosti nám tu vysvetľovali ako ochranu socializmu,
alebo ochranu záujmov robotníckej triedy. Popravených vo vykonštruovaných
procesoch, alebo postrieľaných na hraniciach, nazývali záškodníkmi
a diverzantmi, ktorí škodili ľudovodemokratickému či socialistickému
zriadeniu. Z politických vrážd vedeli vyrobiť samovraždy, ktoré sa nikdy
nevyšetrili a dostávali sa do zabudnutia.
V súčasnosti podobnú úlohu, ale po politickej a ekonomickej línii,
preberá na seba časopis týždeň, hlavne čo sa týka jeho informácií
a dezinformácií o ekonomických zločinoch sadisticko-fašistickej
pravicovej luzy z SDKÚ, KDH a SMK na nezanedbateľnej časti
slovenského národa, v úzkej spolupráci so sionisticko-židovskou bankárskou
lichvou zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ich zločiny tu
nazýva ekonomickými reformami. Pred novembrom 1989 sme takýmto novinárom či
publicistom hovorievali – platení zadkolezci KSČ a Moskvy. Ako nám ale
realita ukázala, dnes tu už máme novú garnitúru zadkolezcov, ale už za
americké, nadnárodné a židovské záujmy, samozrejme za primeraný finančný
obnos. Volajú sa Hríbovci z časopisu týždeň. Samozvaní novovykvasenci,
osvietení americkou a sionisticko-židovskou bankárskou ekonomickou
zvrátenosťou, likvidujúcou najzákladnejšie ľudské práva a princípy, ktoré oni
nazývajú slobodou, demokraciou, a ľudskými právami.
Servilný
a ponížený vítač kapitalizmu Štefan Hríb
Niet prakticky žiadnych rozdielov medzi servilnými „babkami
demokratkami“ slepo obdivujúcich Vladimíra Mečiara, a servilným Štefanom
Hríbom či jemu podobných, slepo
horiacimi plamennou láskou k Václavovi Havlovi, USA, NATO, EÚ, ako
aj ku kadejakému súhrnu treťotriednych ekonomických diletantov
a špičkových ekonomických zločincov typu Václava Klausa, Dušana Třísku,
Ivana Mikloša či im podobných indivíduí. V časopise týždeň č. 4/2006, na
str. 24 – 25, v článku pod názvom – Vítanie
kapitalizmu, v ničom nezaostáva za istým Mikulášom Dzurindom, keď
tento vzdával hold Februáru 1948 v básničke pod názvom – Pomník vďaky.
Takže si zacitujme z myšlienok Štefana Hríba, tohto servilného
a poníženého vítača kapitalizmu, ako to prezentoval v dotyčnom
článku: Na tlačovkách vlády či VPN to
vtedy bývalo bizarné – drvivá väčšina otázok nemierila na to, ako sa dostať zo
40 – ročnej krízy, spôsobenej komunistami, ale na to, prečo chcú odporcovia
komunizmu zničiť všetko dobré, čo sa tu za tie roky vybudovalo. Novinári
s plameňom v očiach hovorili o zničení roľníckych družstiev (to
boli tie známe JRD, ktoré vznikli štátnou krádežou súkromného majetku),
o vyhladovaní a zbedačovaní Československa (to bola tá krajina, ktorá
sa po roku 1948 postupne zo špice Európy prepadla na jej dno).
Zastávam názor, že ani opitý či nafetovaný priemerne mysliaci človek by
v dvoch vetách nedokázal vyprodukovať toľko bludov a nevedomostí, ako
Štefan Hríb. Pokiaľ tu tvrdí o 40 – ročnej kríze, spôsobenej komunistami,
kto to bol potom na kandidátkach VPN na najvyššie stranícke a politické
funkcie hneď po novembri 1989? Kto v skutočnosti hneď v tom období
získaval ten najlukratívnejší majetok? Ozaj, ako vlastne vyzerala tá 40 – ročná
kríza, po ktorej tu ostalo prebytočných okolo 1 500 miliárd, ktoré si
potom v rámci tzv. reforiem privlastnili (rozkradli) pretransformovaní
komunisticko-fašistickí zločinci, pravicovo-fašistickí zločinci, bankári, rôzni
kvázi podnikatelia, organizovaný zločin, nadnárodné zahraničné spoločnosti, ako
aj kadejaké Penty? Či to neboli konkrétni privilegovaní komunisti zahodiaci
červené legitimácie, z ktorých mnohí už vtedy patrili do kategórie
zločincov? A kto boli tí odporcovia komunizmu? Tí, ktorí kolaborovali
s KSČ a ŠtB z Charty 77? Prečo títo tzv. odporcovia komunizmu
v skutočnosti umožnili, aby z niektorých prednovembrových členov
komunistickej nomenklatúry, pri tzv.
privatizácii štátneho majetku, samozrejme, podľa zločinecko-zlodejských zákonov
za tým účelom vytvorených, ako bol napr. otec Ivana Lexu Vladimír, či
špičkových agentov a rezidentov ŠtB, ako bol napr. Juraj Široký, nar. 29.
12. 1953, agent ŠtB, kr. meno „Bellan“, číslo zväzku 196592, sa stali
miliardári, či multimilionári?
Pokiaľ napr. Hríb tvrdí, že JRD vznikli krádežou súkromného majetku, čo
je na 50% pravdou, treba sa taktiež nielen opýtať, ale hovoriť aj o tom,
ako väčšina, drvivá väčšina dnešných multimilionárov a miliardárov
rozkrádala štátny majetok aj za aktívneho krytia politika židovskej národnosti
Václava Klausa. Mimochodom, svetovo uznávaný ekonóm Dr. David Ellerman pôsobiaci
vo Svetovej banke označil Václava Klausa
za „trhového boľševika“ a architekta „svetového pirátstva“. A pripomeňme
si ešte jedno meno – Dušan Tříska. Hríbovci ho v časopise týždeň
predstavujú takto – V roku 1990
poradca Václava Klausa, dodnes považovaný za jedného z kľúčových ľudí tej
doby. Stál pri zrode kupónovej privatizácie a vytvorení RM Systému, ktorý
tento masívny prevod majetku zo štátu do rúk občanov technicky umožnil. Ja,
ako autor tohto dokumentu doplním to, čo si servilný a zbabelý Hríb dovoliť
nemôže – Dušan Tříska, nar. 14. 4. 1946, komunista, agent ŠtB, židovského
pôvodu. Jeho brat Aleš, nar. 2. 3. 1944, ortodoxný komunista, dnes ortodoxný
Žid, agent ŠtB, sa spolupodieľal na miliardových krádežiach
a spreneverách. Podrobnosti niekedy neskôr.
Keď Hríb hovorí o zbedačovaní a vyhladovaní Československa po
roku 1948, ktoré sa postupne zo špice Európy prepadlo na samé dno, hádam len
toľko: Asi mu uniklo, že tu bola aj druhá svetová vojna a po nej zničené
Československo. Nejako mi nejde do hlavy téza o zničenom a na samom
dne ostávajúcom Československu do novembra 1989, keď v rámci
privatizačných rabovačiek po novembri 1989, znovu to opakujem, sa tu rozkradlo
minimálne 1 500 miliárd.
A veru, nezdá sa, že by tie peniaze boli inflačné, alebo že by mali
hodnotu toaletného papiera. Veď sa len pozrime, v akom blahobyte žijú ich
majitelia.
Úspechy
podľa Hríba
V závere svojho paškvilu nám nezabudol pripomenúť, citujem: Slovensku sa vďaka Klausovým mužom vyhla
hyperinflácia... Po 15 rokoch môžeme povedať: liečba Klausom sa podarila
a slovenský pacient sa napriek komplikáciám, ktoré si neskôr spôsobil
svojou hlúposťou, napokon uzdravil. Ako máme možnosť dozvedieť sa
z poslednej vety, všetci Slováci, ktorí sa nedokázali stotožniť so zločinecko-zlodejskou
a sadisticko-fašistickou ekonomickou ideológiou vyšinutého Klausa
a jeho vyšinutej, poblúznenej a vlastizradne zapredanej družiny, sú
hlupáci. Lenže tá realita je v skutočnosti úplne iná, ak nie
katastrofálna. Pokiaľ napríklad Hríbovci považujú za uzdravenie slovenského
pacienta aj to, že 30% detí do 15 rokov žije v chudobe, že deti ohrozuje
depresia, že dochádza k likvidácii rodiny, že podľa štatistík je až 57%
rodín neúplných, že ľudia sú doháňaní k sociálnym samovraždám, tak toto
majú byť tie úspechy? Alebo mi chce časopis týždeň tvrdiť, že tieto negatívne
javy sú tu preto, že tieto deti a ich rodičia nedokázali pochopiť zvrátené
bludy ekonomického diletanta a vyšinutého Václava Klausa a jeho
zbojníckej družiny? Čo to je za nezávislého novinára, ktorý ekonomické
experimentovanie na ľuďoch, keď sú porušované ich práva na život, ako aj práva
na dôstojný život, nazýva ekonomickými reformami?
Najsmutnejšie ale je, že výčiny týchto ekonomických diletantov
a zločincov, ktorí sa nazývajú ekonomickí reformátori, sa už 14 rokov
prejavujú napr. aj v tom, že v materiálnom, technickom
a finančnom vybavení slovenská polícia zaostáva za organizovaným zločinom,
čím je nielen ohrozená bezpečnosť tohto štátu, ale aj jeho vlastných
obyvateľov. V mesačníku euroREPORT – január/2006 sa v rozhovore
s prezidentom Policajného zboru Antonom Kulichom dozvieme aj takúto
otrasnú realitu, keď na otázku, akým
smerom sa bude v budúcnosti uberať organizovaný zločin, Anton Kulich
povedal: Dostupnosť nových špičkových
technológií širokej verejnosti spôsobí, že si ju organizovaný zločin zabezpečí
z finančných prostriedkov, ktorými disponuje
vo väčšej miere ako orgány, ktoré ho majú postihovať, môže teda dôjsť
k technologickému zaostávaniu Policajného zboru. Technologický náskok
organizovaného zločinu môže viesť k rozvoju nových foriem trestnej
činnosti. Či aj toto Hríbovci považujú za ozdravenie Policajného zboru
v mene reforiem Václava Klausa a jeho družiny? Veď za tie stovky
a stovky rozkradnutých miliárd v mene týchto ekonomických úchylákov
by naša polícia nemohla byť v takomto stave, v akom sa nachádza.
Lenže realita od novembra 1989 nám jednoznačne ukazuje, hlavne cez vedome deravé zákony a vedome deravú legislatívu, že toto bol
jeden z hlavných cieľov zločinecko-zlodejských
a sadisticko-fašistických gaunerov z ponovembrových vlád
a parlamentov v spolupráci so „ctihodnými“ ústavnými lumpengaunermi
označkovaných skratkou JUDr., tých skutočných rodičov a starších
súrodencov nielen organizovaného zločinu na tej najvyššej úrovni, ale aj
kadejakých konkurzných mafií, záujmových skupín či im podobných spolkov.
Ozaj, poznáte tú rečňovanku? – Hovorila
krava krave, čítam ten časopis týždeň stále. Až ho prečítam ešte štyrikrát,
udelí mi Štefan Hríb od Václava Klausa a Ivana Mikloša podpísaný
ekonomický doktorát.
Vladimír Pavlík