Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

 

Židovské zločiny páchané na Slovanoch v čase minulom a súčasnom

Po vyše štyridsaťročnom ruskom zadkolezectve slovenská ponovembrová politická luza a chamraď má nový druh bezcharakterného a amorálneho športu, ponižujúceho nielen ich ľudskú dôstojnosť, ktorú už dávno stratili, ale aj dôstojnosť slovenského národa. Zadkolezectvo americké a západné. Ani v čase najtvrdšej komunistickej normalizácie nebolo v našich kinách či televíziách toľko ruských a im podobných spojenecko-bratských filmov, ako teraz filmov amerických. V drvivej väčšine, na 90 %, podradných brakov.

Ani toto ako by nám nestačilo. V súčinnosti s americkým a západným zadkolezectvom sa rozmáha aj propagandistická utrpeniamánia občanov židovskej národnosti. Neustále pripomínanie židovských obetí v nemeckých koncentrákoch, židovský holokaust, arizácia židovského majetku vo vojnovom slovenskom štáte, nenávisť, antisemitizmus či rasizmus voči ním. A tak to ide dookola dokola. Nejako sme si zvykli, ba stalo sa to súčasťou nášho života, ale aj súčasťou politického harašenia, neustále sa Židom ospravedlňovať.

Paradoxné ale je, že tak, ako sa komunisticko-fašistická prašivina vo východnej Európe 45 rokov skrývala za preliatu krv robotníckej triedy, tak, ako zradcovská havlomodlárska luza v službách ekonomického a politického západu ovládaného bankárskou lichvou zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a jej satelitov mala pred novembrom a po novembri 1989 plné ústa demokracie, tak sa aj židovská nomenklatúra bezcitne skrýva za obete holokaustu, pričom to bol práve AJ židovský kapitál, ktorý podporil a vytvoril dva najzločineckejšie systémy na tejto planéte. Ruský boľševizmus a nemecký fašizmus. Aj v mene tohto kapitálu boli zavraždené milióny Židov a nežidov v nemeckých koncentrákoch.

Kedy sa Židia ospravedlnia slovanským národom?

Nedávno zosnulý pápež Ján Pavol II. poprosil Židov o odpustenie za všetky príkoria a ukrutnosti, ktoré im kresťania a cirkev spôsobili a nazval ich “staršími bratmi vo viere.” Odpoveď židovskej mocenskej ekonomickej a bankárskej nomenklatúry bola priam typická. Ekonomické fašistické pokusy na slovanskej rase v spolupráci s politickými zločincami a zlodejmi z vysokej politiky v dotyčných východoeurópskych krajinách. Pokiaľ sa k tejto problematike dostaneme podrobnejšie, pozrieme sa trochu do nedávnej histórie.

Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že pokiaľ sa k moci dostali také zločinecké monštrá v ľudskej podobe ako bol Lenin či Hitler, bolo to aj zásluhou spoluúčasti židovského kapitálu. Teda, aj židovský kapitál bol príčinou vraždenia miliónov nevinných a bezbranných. Metódy boli kruté a neustále sa zdokonaľovali. Vráťme sa do histórie pred a po tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku.

Kanadsko – český exilový nezávislý časopis pre Českú republiku Svědomí č. 4/2005, kde je vydavateľom a šéfredaktorom dlhoročný politický väzeň Milo Komínek, proti ktorému pretransformovaná komunisticko-fašistická prašivina aj po novembri 1989 neustále používa tie najzákernejšie metódy na jeho finančnú, občiansku a ľudskú likvidáciu, uverejnil na stranách 6 – 8 mimoriadne zaujímavý a poučný dokument pod nadpisom: SIONISMUS A RUSKÁ REVOLUCE. Odcitujem niektoré závažné pasáže:

Ruská októbrová revolúcia 1917 bola pripravená vonkajšími silami, ktoré sa snažili odstrániť ruskú vládu a tým tiež cársku rodinu, ktorá zjednocovala ruskú šľachtu a dávala celistvosť celému impériu. V boji o nadvládu bolo nutné túto celistvosť, hoci len symbolickú,

odstrániť a Rusko ovládnuť pomocou revolúcie.

Marx predpovedal, že k revolúcii proletariátu dôjde v priemyslovo najvyspelejších krajinách. Rusko bolo pravý opak, krajina v podstate poľnohospodárska s ohromným priestorom, kde sa majetok nepredával podľa rozlohy zeme, ale počtu “duší”, teda mužíkov. Peňažníctvo bolo historickou doménou Židov o čom existuje bohatá literatúra. Odpor proti “požičavateľom peňazí” rástol až do takej miery, že dochádzalo k “pogromom” ventilujúcich nenávisť vykorisťovaných “mužíkov” proti židovskej lichve. Ani cárska rodina nebola Židom priaznivo naklonená a Židia boli z Ruska vypovedaní. Podobne sa tak stalo vo viacerých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a Anglicku. Toto sú historické fakty a nie je treba ich dokumentovať. Obsiahlou analýzou sa už zabývala rada významných historikov. Časť Židov vypovedaných z Ruska našla prístrešie v Amerike, ale mnoho z nich sa túžilo vrátiť do Ruska a tí hľadali prostriedky a spojencov, ako toho dosiahnuť.

V knihe The World at the Cross Roads (Svet na rázcestí) od Borisa Brasola sa uvádza:

Ruská revolučná strana Ameriky zrejme začala opäť svoju činnosť. Ohromný vývoj udalostí bude nasledovať. Prvá dôverná schôdza, ktorá znamenala začiatok novej éry násilia, sa uskutočnila 14. februára 1916 v New Yorku, East Side. Bolo prítomných 62 delegátov, päťdesiat z nich “veteránov” revolúcie z roku 1905, zbytok novo prijatí členovia. Medzi delegátmi bolo veľké percento Židov patriacich k intelektuálnej triede doktorov, spisovateľov atď., ale tiež profesionálni revolucionári.... Diskusia sa týkala hlavne toho, ako nájsť prostriedky k zahájeniu revolúcie v Rusku, lebo podľa tajnej správy obdržanej z Ruska bol priaznivý moment veľmi blízko, pokiaľ by boli nutné prípravy okamžite prevedené. Najzávažnejší problém – finančná otázka – sa stretol s okamžitým uistením, že potrebné prostriedky budú veľkodušne financované jedincami, ktorí sympatizujú s hnutím za “oslobodenie ruského ľudu”. Meno Jakoba Schiffa bolo niekoľkokrát spomenuté.

Boris Brasol pokračuje:

História spolupráce nemeckej vlády s medzinárodným kapitálom, ktorý zohral úlohu v zničení Ruska nebola doposiaľ napísaná.... Ale nie je náhoda, že na schôdzi v Štokholme v roku 1916 došlo k dohode medzi bývalým ruským ministrom vnútra Protopopovom a nemeckým ministerstvom zahraničia, reprezentovaným Maxom Warburgom (jeho bratia boli členovia medzinárodnej bankovej firmy Kuhn, Lob a co., v ktorej Jakob Schiff bol partner – senior a ktorá údajne financovala ruskú revolúciu). Versaillskej konferencie sa zúčastnil tiež Max Warburg, ktorý bol v tej dobe šéfom poloprivátnej organizácie kontrolujúcej financie USA a bol súčasne členom americkej delegácie vedenej Bernardom Baruchom, hlavným finančným poradcom amerického prezidenta Wilsona. Versaillskej zmluve je pripisovaná zodpovednosť za vytvorenie podmienok pre vznik druhej svetovej vojny.

Lenin bol s pomocou nemeckej cisárskej tajnej služby, šéfom ktorej bol Max Warburg, prevezený so svojim sprievodom v zapečatenom vagóne zo Švajčiarska cez Nemecko do Ruska. Lenin dva týždne pred takzvanou Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou v roku 1917 zvolal tajnú schôdzu kľúčových členov Ústredného výboru, ktorí rozhodli o násilnom prevzatí moci. Z dvanástich zúčastnených boli štyria Rusi (včetne Lenina), jeden Gruzínec (Stalin), jeden Poliak (Dzeržinskij), neskôr najobávanejší šéf tajnej polície ČEKA a šesť Židov. (Taktiež Paul a Max Warburg, Baruch a ďalší menej dôležitejší činitelia Versaillskej zmluvy boli Židia.

Za prevzatie moci bolo ustanovené sedemčlenné “Politbyro”, ktoré sa skladalo z dvoch Rusov, Lenina a Bubnova, Stalina (Dzougašvili) z Gruzínska a štyroch Židov: Trockij (Bronstein), Zinoniev (Apfelbaum), Sokolnikov a Kamenev. Petrohradský soviet, ktorého predsedom bol Trockij, vytvoril 18-členný Vojenský revolučný výbor priamo zodpovedný za násilné prevzatie moci. Výbor sa skladal z deviatich Rusov, jedného Ukrajinca, jedného Poliaka, jedného Kavkazca a šiestich Židov. Za dohľad nad organizáciou povstania bolo zodpovedné päťčlenné predsedníctvo, pozostávajúce z jedného Rusa (Bubnov), jedného Gruzínca (Stalin), jedného Poliaka (Dzeržinskij) a dvoch Židov (Sverdlov a Urický). Tieto inštitúcie boli podstatou všetkej moci, a preto je dôležité identifikovať ich členov a ich príslušnosť.

Winston Churchill zdôraznil kľúčovú úlohu Židov v boľševickom hnutí. Vo svojej úvahe uverejnenej 8. februára 1920 (London Illustrated Sunday Herald) varoval pred svetovou boľševickou konšpiráciou, ktorá sa snaží zvrhnúť civilizáciu.

Churchil píše: Nie je dôvod preháňať úlohu k vytvoreniu boľševizmu a uskutočnení ruskej revolúcie týmito internacionálnymi a väčšinou atheistickými Židmi. S výnimkou Lenina, väčšina vedúcich postáv sú Židia. Základné inšpirácie a motivácie prichádzajú od židovských vodcov. V sovietskych inštitúciách je nadvláda Židov ešte viac ohromujúca.

Prominentnú – najdôležitejšiu súčasť systému terorizmu vykonáva ČEKA (neskôr GPU, OGPU, NKVD a KGB), ktorá bola ovládaná Židmi. Historik Salo Baron uvádza, že v tajnej polícii ČEKA na Ukrajine boli Židia zastúpení osemdesiatimi percentami. Talmudská pomsta “pohanom” dala podnet k masakru v tomto období. V auguste 1918 Židia Peters, náčelník ČEKA v Petrohrade, nariadil “masový teror” na Rusov a Zinoniev (Apfelbaum) žiadal, aby desať miliónov Rusov bolo “vyhubené”. Britská vládna Biela kniha o boľševizme (1919) zaznamenáva masaker ruských mužíkov, ktorý nasledoval.

David R. Francis, US veľvyslanec v Rusku, varoval v januári 1918 v jeho depeši do Washingtonu: “Vedúci boľševici sú Židia a väčšina z nich, možno deväťdesiat percent, sa nevrátila z exilu (väčšinou z New Yorku) a nemajú záujem o Rusko ani žiadnu inú krajinu, ale sú to internacionalisti, ktorí sa snažia o vyvolanie svetovej sociálnej revolúcie”.

Nizozemský veľvyslanec v Rusku, Oundendyke (1920), vyjadril podobný názor krátko po Churchilovi: “Pokiaľ boľševizmus nebude uštipnutý v zárodku, tak sa rozrastie do Európy a celého sveta, keďže je organizovaný a prevádzaný Židmi, ktorí nemajú národnosť a ich cieľ je ničiť pre ich vlastné výhody existujúci poriadok”.

Izraelský historik Louis Rapaport (Stalins´s War Against the Jews, New York: Free Press 1990) píše: Hneď po revolúcii mnoho Židov žilo v eufórii vzhľadom k ich vysokej účasti v novej vláde Lenina, ktorého prvé Politbyro BOLO OVLÁDANÉ ŽIDMI, ktorí sa účastnili na všetkých aspektoch revolúcie, VČETNE TEJ NAJŠPINAVŠEJ PRÁCE.

Americký židovský učenec Frank Golder v roku 1925 napísal: “Pretože tak mnoho sovietskych vodcov sú Židia, antisemitizmus rapídne získava, obzvlášť v armáde a medzi inteligenciou, ktorá sa cíti byť vytláčaná synmi Izraela.”

Vo francúzskej verzii “Les dernier jours des Romanofs” (Robert Wilton) sa na stranách 136 – 137 dočítame, aké bolo rozdelenie moci v najdôležitejších vládnych orgánoch v roku 1920:

Ústredný výbor: 62 členov: 5 Rusov, 1 Ukrajinec, 6 Litovcov, 2 Nemci, 1 Čech, 2 Arméni, 3 Gruzínci, 1 Karaim a 41 Židov.

Komisia pre Moskvu: 36 členov: 1 Nemec, 1 Poliak, 1 Armén, 2 Rusi, 8 Litovcov, 23 Židov.

Rada ľudových komisárov: 2 Arméni, 3 Rusi a 17 Židov.

Podľa dát zo sovietskych novín: z 556 dôležitých funkcionárov v boľševickom štáte v roku 1918 – 1919 bolo: 17 Rusov, 2 Ukrajinci, 11 Arménov, 35 Litovcov, 15 Nemcov, 1 Maďar, 10 Gruzíncov, 3 Poliaci, 3 Fíni, 1 Čech, 1 Karaim a 457 Židov.

V knihe, ktorú napísal Prof. Dr. Denis Fahey, “The Rulers of Russia”, možno nájsť detailné zoznamy mien ľudí dosadených do určených pozícií. Je tiež málo známe, že “Čech” Volach (Wallach) sa premenoval na Litvinova a bol skutočný ruský Žid.

Bolo by omylom sa domnievať, že Židia ovládali len boľševickú stranu. Iné ruské politické strany mali podobné politické vedenie.

Menševici: 11 členov, všetko Židia, Ľudoví komunisti: 6 členov, 1 Rus a 5 Židov, Pravicová opozícia: 12 členov, 2 Rusi a 10 Židov, Anarchisti: 5 členov, 1 Rus a 4 Židia, Poľská komunistická strana: 12 členov, všetci Židia.

Tieto strany mali naoko tvoriť opozíciu boľševikom, ale v skutočnosti opozíciu len rozštiepili a tým oslabili: z 61 jedincov vo vedení týchto “opozičných” strán bolo 6 Rusov a 55 Židov.

Vyše uvedené komentáre prominentných jedincov oboznámených s udalosťami v Rusku za Októbrovej revolúcie a hlavne štatistické údaje sú historické fakty a nie osobné názory. Tieto skutočnosti hovoria samy za seba a každý si môže urobiť svoj vlastný názor. Fakty nemajú byť zatajované, históriu nie je možné przniť len preto, že je pre niekoho nepríjemná.

Toľko zo základných myšlienok z časopisu Svědomí. A pokiaľ sa nedávno ruský prezident Putin ospravedlnil Židom, podľa nich, za niektoré nepriateľné výroky na ich adresu zo strany devätnástich poslancov Štátnej dumy, nepochybujem, že mnoho ľudí v Rusku dobre pozná tie fakty, ktoré som uverejnil. Preto si myslím, že pokora by mala prísť aj zo strany Židov. Keď si porovnáme tie milióny nežidovských obetí, ale aj milióny židovských obetí vo fašistických koncentrákoch počas druhej svetovej vojny, vždy sa jednalo len o nevinné obete.

A pokiaľ sa hovorí o fašistických koncentračných táboroch, tak je vrcholom cynizmu, pokiaľ sa zamlčuje, odkiaľ mali fašisti svoj vzor. Mali ho od židoboľševického fašizmu páchajúceho odporné zločiny v Rusku od roku 1917. Jeden z najzločineckejších systémov splodených aj židovským kapitálom.

Slovo na záver

Doteraz som sa vo svojej publikačnej činnosti ohľadom židovskej otázky venoval len zločinom páchaným na Židoch. Nejako mi pritom uchodilo, že fašizmus nie sú len koncentráky či vyvražďovanie v mene systému kolektívnej viny konkrétnych etník. Fašistické zverstvá systémom kolektívnej viny sa dajú robiť aj v súčasnosti cez ekonomiku. Hlavne na väčšine slovenského národa zo strany ekonomického židovského fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako aj jeho zločinecko-zlodejských prisluhovačov – ponovembrových slovenských politikov. Aj o tomto bude ďalší dokument pod nadpisom – Je minister zdravotníctva Rudolf Zajac Žid škodiaci Slovensku, alebo slovenský politik v službách ekonomického fašizmu zo Svetovej banky?

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka