Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Ako sa zo slovenských politikov stávajú vrahovia vlastných spoluobčanov

Nikdy som si nerobil a ani robiť nebudem ilúzie o ponovembrových slovenských politikoch. Že sa jedná nielen o najodpornejšiu luzu a odpad slovenského národa, ale drvivú ich väčšinu možno plným právom zaradiť do kategórie netvorov, ktorí by nemali mať právo ani na ľudskú smrť. Výsledky ich práce hovoria jasnými a zrozumiteľnými faktami. V ich mene prišlo a prichádza k tým najodpornejším ekonomickým zločinom. A od tohoto sa vlastne odvíja všetko ostatné, vrátane tých najotrasnejších ľudských nešťastí, rodinných tragédií, spojených s pocitom beznádeje a bezmocnosti, z ktorých niet východiska. Rozvrátené rodiny, narušená psychika, ako aj samovraždy zo zúfalstva, to sú výsledky ich práce. Na seba ale vždy mysleli a dokážu myslieť. Ešte donedávna som mal pocit, že ich najodpornejším zločinom je, keď pomocou, obrazne povedané, ekonomickej genocídy, bránia mladým ľuďom v rozširovaní svojho potomstva.

Vrahovia vlastných spoluobčanov

V piatok 23. 4. 2004 bol hosťom Nočných dialógov v Slovenskom rozhlase minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Prvá polhodina tu býva vlastne takým monológom pozvaného politika na otázky redaktora a potom nasledujú dve hodiny odpovedí na telefonické otázky, alebo dotazy poslucháčov.
Keďže dotyčný minister tu obhajoval svoju tzv. zdravotnícku reformu s cynizmom jemu vlastným, nezabudol pripomenúť, že pred novembrom 1989 sa u nás prešustrovali peniaze napr. na kubánsku internacionálu, a že tieto peniaze teraz chýbajú v našom zdravotníctve. Nepochybujem, že v tomto mal plnú pravdu.
A potom prišlo niečo, čo mi doslovne vyrazilo dych. Priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Keďže som sa po celé ďalšie dve hodiny snažil do tejto relácie dovolať, čo sa mi nepodarilo, s napätím som očakával, či aspoň niekto z tých, ktorí sa tam dovolali, zaujmú k tomuto výroku, či priznaniu svoje stanovisko. Žiaľ, nestalo sa tak.
V článku 112 Ústavy Slovenskej republiky členovia vlády skladajú do rúk prezidenta tento sľub: Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Tento sľub skladal a podpísal aj terajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Miesto toho, aby sa podľa neho riadil, dodržiaval ústavu a pracoval pre blaho slovenských občanov, správa sa ako politicko-ekonomický zločinec s prvkami fašistického cynizmu.
Škoda len, že v dotyčných Nočných dialógoch, pokiaľ konštatoval, že nemocniciam chýbajú prístroje a vybavenie, nikto z volajúcich mu nepripomenul, že za tie stovky a stovky rozkradnutých miliárd od novembra 1989 v mene zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, by každá nemocnica mohla mať nielen tie najšpičkovejšie prístroje, ale aj to najšpičkovejšie zariadenie. Treba taktiež pripomenúť, že pokiaľ by od novembra 1989 až po dnešok napodobňovali našich politikov lekári a učitelia, tak na Slovensku by bolo minimálne o 500 000 ľudí menej a mali by sme tu približne taký istý počet pologramotných ľudí z mladej generácie.
Je vrcholom cynizmu, pokiaľ naši politici, hlavní aktéri a vinníci ekonomických zločinov, tieto následky vo forme kolektívneho dopadu (viny) hodili na plecia radových občanov, dlhodobo nezamestnaných, zdravotne postihnutých a sociálne odkázaných. Preto sa ani nemožno čudovať ostrému vyhláseniu Slovenskej lekárskej komory na adresu ministra zdravotníctva Zajaca 29. 4. 2004. V súvislosti s jeho tzv. reformou sa tu hovorilo aj o plánovanej genocíde, fašistickej likvidácii postihnutých, či antickej Sparte, kde chorých zhadzovali do priepasti.
Krutá realita jednoznačne dokazuje, že viacerých slovenských politikov z titulu svojho postavenia, ako aj ich činnosti, možno plným právom zaradiť do kategórie vrahov svojich spoluobčanov.

Vladimír Pavlík





Hlavná stránka