Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Spoločné znaky medzinárodného terorizmu a slovenských politikov

Najväčším nepriateľom pre ľudstvo našej planéty, pokiaľ tu nerátam prírodné katastrofy, sú politici a medzinárodný terorizmus. Pokiaľ by som mal odpovedať na otázku, ktorá z týchto dvoch skupín predstavuje väčšie nebezpečenstvo či hrozbu, tak tvrdím, že sú to politici.

Medzinárodný terorizmus splodili politici

Je nielen paradoxné ale aj smiešne počúvať výroky politikov na syndróm medzinárodného terorizmu. Možno s nimi súhlasiť len v tom, že ich predstavitelia patria do kategórie tých najzavrhnutiahodnejších zločincov a vrahov s absolútnym cynizmom. Ich fanatizmus, pri ktorom sa skrývajú za vieru, no v skutočnosti hanobia svojho Boha – Alaha, potláča akýkoľvek súcit s ich obeťami. Presnejšie, nevinnými obeťami, ktoré im ako aj ich rodinným príslušníkom nikdy neublížili.

Keď teroristi 1. septembra 2004 vtrhli do školy v severoosetskom mestečku Beslan a zadržali stovky detí, rodičov a učiteľov ako rukojemníkov, politici a médiá sa zhodli aj v tom, že teroristi tu porušili tabu a chladnokrvne zabíjali nevinné deti. Dokonca aj pre niektorých ich zabijakov to bola prisilná káva a takúto metódu odmietali. Pokiaľ mi je známe, tak samovražední palestínski teroristi dávno pred tým tiež majú na izraelskom území na svedomí množstvo nevinných detí. A je úplne jedno či tieto deti boli usmrtené pri vybuchnutí samovraha s náložou, alebo boli zastrelené. Terorizmom možno nazvať aj to, keď americké lietadlá pri bombardovaní Iraku usmrtia nevinné deti či nedávne letecké útoky na Juhosláviu zo strany NATO, kde obeťami boli tiež nevinné deti. Terorizmom je aj to, keď v čečensko-ruskej vojne sú obeťami nevinné deti. Či už čečenské, alebo ruské.

Škoda len, že nejako sa zabudlo či nebol záujem pripomenúť, že v mene politického a ekonomického terorizmu, ktorého aktérmi sú samotní politici, bolo zavraždených v mene nimi vyvolaných vojen a genocíd či ekonomického drancovania niekoľko stotisíc detí – úplne nevinných a bezbranných detí. Taktiež sa zabudlo pripomenúť, že vo viacerých hladomoroch, ktoré zavinili zločinci a vrahovia s profesiou politik, prišlo o život toľko nevinných detí, že ich počet siaha do milióna či niekoľkých miliónov. A to nehovorím o miliónoch detí trpiacich na iné neduhy, odsúdených na krutú a pomalú smrť, plnú bolesti a utrpenia. Názorne sa tu ukazuje, že medzinárodný terorizmus a politicko-ekonomickí zločinci a vrahovia majú mnoho spoločného. Teda, politický terorizmus a medzinárodný terorizmus sú tu ako spojenci. Rodičmi sú tu naďalej politici a predstavitelia medzinárodného terorizmu sú len ich deťmi. A ich spoločnými obeťami sú nevinní ľudia.

Treba si uvedomiť, že prvopočiatky vzniku terorizmu má podhubie v sociálnej beznádeji. Zo začiatku to vyzeralo ako “výkrik” osamelého jedinca či jedincov proti krutému a bezcitnému vykorisťovaniu zo strany konkrétnych osôb, ktoré sa vlastne stávali cieľom týchto trpiacich ľudí. Myslím si ale, že toto malo ešte ďaleko od klasického terorizmu. Zásadný obrat nastal o niekoľko desaťročí, keď začali vznikať organizované skupinky či skupiny rôznych “bojovníkov”, financované, cvičené a ideologicky podporované bývalými socialistickými štátmi z tzv. východného bloku. Z teroristov urobili bojovníkov proti západnému kapitalizmu a imperializmu. Možno plným právom konštatovať, že v tomto období západní politici nielen nedokázali predvídať, ale ani nemali záujem pochopiť, čo toto všetko bude za niekoľko rokov či desaťročí obnášať. O skutočnej amorálnosti a slepote súčasných západných politikov svedčí aj to, že po novembri 1989 sa v mene ekonomických záujmov dokázali zbratríčkovať s východoeurópskymi politikmi, ktorí ešte pred novembrom 1989 ich nazývali vojnovými štváčmi či imperialistickými zlodejmi. Títo pretransformovaní komunistickí zločinci, toho času úspešní multimilionári či miliardári z rozkradnutých štátnych majetkov, teraz úspešne ponúkajú západným ekonomickým žralokom, ktorí k nám prichádzajú ako investori, občanov vlastných krajín ako najlacnejšiu pracovnú silu. Nielen pre svoj vlastný, ale pre obojstranný zisk.

Medzinárodný či svetový terorizmus na rozdiel od politického terorizmu nemožno zlikvidovať ani vojenskou ani policajnou silou. Veľmi pekne to vystihol komentátor denníka Pravda z 9. októbra 2004 Boris Latta, ktorý mimo iného napísal aj toto: “Poraziť terorizmus bez odstraňovania biedy a ochrany ľudských práv sa sotva podarí. Sýti a slobodní ľudia majú totiž iné záujmy, ako riešiť problémy terorom a obetovaním vlastného života. Terorizmus preto možno zlikvidovať len odstraňovaním ekonomickej a kultúrnej zaostalosti vo svete.”

Na rozdiel od tohto ale zastávam názor, že rodičov a starších súrodencov terorizmu – politických zločincov, treba likvidovať silou. Vešaním či strieľaním v rámci novoprijatých zákonov o obnovení trestu smrti, ktoré by mali vzniknúť v rámci nových politických pomerov zo strany vlastných občanov dotyčného štátu. Pokiaľ by také niečo malo vzniknúť na Slovensku, očakávam takých 200-300 trestov smrti a z veľkej väčšiny by sa malo jednať o členov ponovembrových vlád a parlamentov.

Spoločné znaky medzinárodného terorizmu a slovenských politikov

Základným spoločným znakom zločincov z medzinárodného terorizmu a slovenských politických zločincov je psychický teror a vraždenie nevinných a bezbranných ľudí. Zatiaľ čo predstavitelia medzinárodného terorizmu vraždia zbraňami, atentátmi či samovražednými výbuchmi, slovenskí politici “vraždia” cez ekonomiku a psychický stres. To množstvo ľudí, nevinných ľudí, ktorých za posledných desať rokov dohnali k samovraždám či psychickým stresom, pokusom o samovraždy, to, že tu rozvrátili desaťtisíce rodín, mi dáva plné právo ich nazvať zločincami a vrahmi vlastných spoluobčanov, dokonca cez zákony, ktoré si za týmto účelom vytvorili.

V denníku PRAVDA z 11. 4. 2003 v článku Nezamestnaní čoraz viac vyhľadávajú psychiatrov sa píše: “S problémami, ktoré priamo súvisia s nezamestnanosťou navštevuje psychológov a psychiatrov čoraz viac ľudí... Dôvodom sú depresie, ktoré súvisia nielen so stratou zamestnania, ale aj s minimálnou šancou nájsť si novú prácu. Títo ľudia sa potom dostávajú aj do sociálnych a existenčných problémov, ktoré vyúsťujú do rôznych porúch. Okrem depresívnych stavov často prepadajú alkoholizmu a čoraz viac začínajú uvažovať aj o samovraždách, hovorí psychiater z Rimavskej Soboty Peter Korcsok. V posledných mesiacoch zaznamenal viacero pokusov o samovraždy, ktoré sa síce neskončili smrťou, no faktom je, že o nich nezamestnaní čoraz viacej uvažujú.

V teletexte STV z 18. 8. 2004 sme sa mohli dočítať, že na samovraždách sa výrazne podieľajú nezamestnaní, hlavne kvôli ekonomickým a sociálnym problémom. V ďalšej správe z teletextu STV z 25. 9. 2004 sa píše, že od januára do augusta 2004 spáchali najviac samovrážd nezamestnaní a po nich dôchodcovia.

Keď sa nad týmto všetkým zamyslíme a zosumarizujeme to, prichádzame k zaujímavému poznaniu, že slovenskí politici vo viacerých aspektoch svojho cynizmu predstihli aj medzinárodný či svetový terorizmus. Koľko vnútorného utrpenia a stresov musí napríklad prežiť zúfalý slovenský občan, pokiaľ si siahne na vlastný život? Keď jeho túžba, ale aj právo na dôstojný život dané mu nielen samotným Bohom, ale aj ústavnými zákonmi sú nahradené tým najzúfalejším krokom – siahnutím si na vlastný život. A to len preto, že zločinci a vrahovia zo slovenských ponovembrových vlád a parlamentov mu zobrali podmienky na dôstojný život a ťarchu za svoje ekonomické zločiny preniesli na plecia nevinných občanov.

V § 230 Trestného zákona – Účasť na samovražde, v odstavci (1) sa hovorí: Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, potresce sa, ak došlo aspoň k pokusu samovraždy, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Vladimír Pavlík