Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Dokedy bude arcibiskup Sokol przniť Kristovu Cirkev na Slovensku?

      (III.časť)     I.časť     II.časť  IV.časť V.časť

Dokedy bude arcibiskup Sokol przniť Kristovu Cirkev na Slovensku?

(3. časť)

Výzva pre Vatikán a vedenie Kristovej Cirkvi na Slovensku

Dnes, keď Kristova Cirkev nielen na Slovensku, ale na celom svete sa otriasa v hlbokej mravnej a svetskej kríze a musí čeliť aj takým odporným a zavrhnutiahodným javom ako je pedofília zo strany samotných kňazov, alebo homosexualita, ktorú tak vehementne odsudzujú, pokiaľ sa ale netýka ich samotných, senilní starci na najvyšších stupňoch jej hierarchie sa tvária, ako by sa ich to vôbec netýkalo. Akoby nechceli pochopiť, že potláčaním iných názorov, hlavne zo strany reformne mysliacich kňazov, sa takto vlastne stávajú aktívnymi a poníženými služobníkmi samotného Antikrista v jeho boji proti samotnej predĺženej ruke Ježiša Krista na tejto planéte – Svätému otcovi.

Je smutné, že vedenie Kristovej Cirkvi na Slovensku doteraz mlčí aj o tých statočných kňazoch, ktorí spoluprácu s ŠtB podpísali s vedomím samotného Vatikánu, aby aj za takúto obetu mohli plniť svoje vznešené úlohy v prospech samotného Krista. Niektorí po odhalení ŠtB za túto dvojitú hru zaplatili vlastným životom, ktorý bol ukončený tými najukrutnejšími mukami. Tí, ktorí vydržali a prežili sú naďalej prenasledovaní aj po roku 1989 arcibiskupom Sokolom.

Svätý otec mu vzdal úctu, katolícka cirkev zbabelo mlčí

Pokrytectvo a farizejstvo viacerých kňazov a cirkevných hodnostárov na Slovensku je nielen bezhraničné, ale nepozná ani mieru. Majú plné ústa o láske k blížnemu, tolerancii, pokore, statočnosti, aby sa ľudia nebáli zla, aby sa utiekali k Bohu. Miesto toho, aby oni samotní boli príkladom, ich skutky sú v protiklade s tým, čo oni samotní hlásajú. S cynizmom, ktorý je podobný samotnému Antikristovi, doteraz nemajú nielen odvahu hovoriť o zavraždených či umučených a prenasledovaných kňazoch na Slovensku, ale s odporným cynizmom túto svoju zbabelosť presúvajú na Boha, lebo vraj vrahovia a tyrani našich kňazov patria pod jeho moc. On má vraj zastúpiť, podľa ich logiky, aj svetské (pozemské) súdy či vyšetrovacie orgány, ale aj ich nečinnosť. No ani toto farizejstvo, akoby im nestačilo. Na Kristov kríž sa snažia preniesť aj tie najodpornejšie ekonomické zločiny ponovembrových politikov, vyzývajúc svoje ovečky, aby to s pokorou zobrali na svoje plecia.

Takto sa snažia dať do zabudnutia aj prípad brutálne umučeného a zavraždeného kňaza Štefana Poláka na fare v Borovciach v noci zo siedmeho na ôsmeho októbra 1987. Treba hneď na začiatku ale povedať, že tento kňaz bol evidovaný ako spolupracovník ŠtB v kategórii dôverník, ev. č. 24 302, kr. meno Charita. No nebol evidovaný preto, aby s ŠtB spolupracoval. Spoluprácu sľúbil po dohode s Vatikánom, a s ŠtB sa naoko dohodol, že pri cestách do Vatikánu bude plniť dohodnuté úlohy. V skutočnosti ale plnil nie úlohy v prospech ŠtB, ale v prospech Vatikánu. Urobil to, a robil to s vedomím, že pokiaľ ŠtB jeho hru odhalí, následky pre neho budú kruté.

Podľa mojich informácií zásadný zlom nastal koncom roka 1986, keď ŠtB sa definitívne presvedčila, že Štefan Polák ju podvádza. Keď bol dňa 21. septembra 1986 na audiencii u pápeža vo Vatikáne, už pri jeho odchode zo Slovenska bol sledovaný. Prišlo sa k poznatku, že tento kňaz bol tajne vysvätený za biskupa. A pokiaľ sa v ten deň osobne stretol s pápežom a predal mu informácie či dokumenty o situácii cirkvi na Slovensku, ale aj podzemnej cirkvi, tak pokiaľ by bol Štefan Polák typom arcibiskupa Sokola, mala by ŠtB vo Vatikáne nasadeného svojho spolupracovníka kategórie najdrahšieho diamantu. To, že tento umučený kňaz musel patriť do veľmi vysokého stupňa v hierarchii tajnej (podzemnej) cirkvi svedčí aj ten fakt, že na návštevu do Bratislavy Svätý otec zavítal 22. 4. 1990, teda v deň jeho NEDOŽITÝCH narodenín. Takto chcel splatiť hold tomuto statočnému Božiemu a Kristovmu služobníkovi a zároveň mu prejaviť aj primeranú úctu. Žiaľ, skostnatené predpisy vo Vatikáne mu viac nedovolia.

A slovenská cirkev mlčala a mlčí

Veľmi zaujímavé poznatky o tejto kauze som sa dočítal aj v knižočke pod názvom PRIBIJEME ŤA NA KRÍŽ, ktorá vyšla v roku 1991. Je tu päť príbehov, otrasných príbehov, s cirkevnou tematikou. Príbeh vraždy kňaza Štefana Poláka je tu prezentovaný pod titulkom Popieluszko na slovenský spôsob. Je tu opísaných niekoľko mimoriadne zaujímavých vecí, pričom niektoré aspekty majú mnoho spoločného s násilnou smrťou tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala, CSc., narodeného 9. januára 1932, taktiež evidovaného spolupracovníka ŠtB v kategórii agent, ev. č. 560 708, kr. meno JASAN, v noci z 23. na 24. februára 1981 vo svojom byte v Bratislave. OBAJA SA DOPREDU VYZNALI, ŽE BUDÚ ZAVRAŽDENÍ!!! Coufal taktiež spoluprácu s ŠtB podpísal s vedomím Vatikánu, chodieval do zahraničia, navštevoval Vatikán, poznal sa s pápežom a bol vysvätený za tajného biskupa a v tajnej cirkvi mal mimoriadne vysoké postavenie. Násilnou smrťou zomrel preto, lebo ŠtB ho taktiež sledovala do Ríma a Vatikánu a neskôr zistili, že ich podvádza. Ale už pred týmto podozrením boli o ňom informovaní od svojho spolupracovníka - agenta, ktorý sa pohyboval medzi slovenskými emigrantmi v západnej Európe a Kanade.

Do kňazského seminára, kde mu bol prefektom agent ŠtB, terajší arcibiskup Sokol, vstúpil Štefan Polák ako tridsaťročný. Farský úrad v Borovciach prevzal v januári 1981. Z obecnej kroniky, z ktorej sa v knižočke cituje, sa možno dočítať aj toto:

Nábožná časť obyvateľstva je ním zatiaľ nadšená. Prišiel muž v plnej sile, výborný kazateľ a zdá sa, že i fanatický vyznávač Krista. Jeho vystupovanie je imponujúce, pohyby pred oltárom vznešené, reč zvučná, veľmi zrozumiteľná, kázne stručné, myšlienkovo bohaté.

Nový kňaz je neobyčajne činný. Získal si mnohých ľudí, doteraz nábožensky ľahostajných. Získal organistu, zvonára, kostolníka. Starý pán farár týchto pomocníkov nemal. Zvonieval sám. Náboženský život v obci sa vzmáha. Do kostola chodí zreteľne viac ľudí, starých i mladých.

Za neúmyselnú smrť a lúpežné prepadnutie bol odsúdený istý Ladislav Machač z okresu Trnava na 13 rokov nepodmienečne. Ako sa neskôr ukázalo, celá obžaloba bola postavená nielen na hlinených nohách, ale v réžii KSČ a ŠtB tu bola jednostranná snaha z Machača vyrobiť vraha. Prečo tomu tak bolo, odpoveď je úplne jednoduchá. Cez tohto vykonštruovaného vraha mali byť zakrytí tí skutoční vrahovia s eštebáckym pozadím.

Nakoniec odvolací súd v Bratislave na hlavnom pojednávaní dňa 5. – 7. septembra

a 4. – 5. októbra 1989 Ladislava Machača oslobodil spod obžaloby. Keďže to už bolo tesne pred novembrom 1989, očakávalo sa, že po týchto politických zmenách bude nielen katolícka cirkev, ale aj arcibiskup Sokol, ktorý bol najvyšší nadriadený Štefana Poláka, trvať na vyšetrení tejto brutálnej vraždy. Vtedy ale ešte nikto netušil, kto v skutočnosti je vlastne tento cirkevný hodnostár, pokiaľ ale nemám na mysli tých dôstojníkov ŠtB, s ktorými arcibiskup Sokol tak oddane spolupracoval.

Až príliš veľavravné fakty

V ďalších častiach tohto dokumentu budem predkladať dostatok svedectiev o tom, ako arcibiskup Sokol aj po novembri 1989 prenasleduje statočných, no pre neho nepohodlných kňazov. V predchádzajúcich častiach sme sa dozvedeli, že toto robil aj pred novembrom 1989. Pokiaľ z jeho spisu neboli vybrané isté pasáže, cez ktoré ho naďalej vydierajú, mohli by sme sa dozvedieť mimoriadne závažné poznatky. Možno sa v jeho zväzku nájde zmienka aj o zavraždenom kňazovi Štefanovi Polákovi. Taktiež by som sa nečudoval, keby bol ŠtB na neho aj úkolovaný.

Ako sa v tom období táto násilná smrť vyšetrovala, vypovedá aj závažné svedectvo farára Rudolfa Vaška na str. 120 – 121. Citujem: “Viete, pokiaľ ide o Štefana, bola to podľa mňa premyslená vražda, vlastne, veď zomrel umordovaný, vysilený, možno i z krvi stečený, pretože mal na tele sedem rán, ktoré dostal jednu za druhou. Zrejme nechcel vrahom niečo prezradiť. Boli to však presne mierené rany na citlivé miesta, kde to veľmi bolí, no nezomiera sa na to. Ani jedna z nich nebola smrteľná. Dokopali a poviazali ho tak, aby nezomrel, aby sa trápil. Neležal tak, aby sa udusil zvratkami. Bol dole bruchom, s hlavou vyviazanou hore.

Mal aj nepriateľov – cirkevných i svetských. Pretože totalita nepokazila len komunistov, ale každého, kňazov nevynímajúc. Vedel však, že ho zabijú, lebo keď som k nemu prišiel s gazdinou na návštevu, povedal mi, Rudko, už som všetko zariadil, už môžem zomrieť. A všetkým odpúšťam! Nie, to nemohla byť obyčajná vražda. Keby sa mu bol chcel voľakto pomstiť, tak ho zabije tam, na mieste. Až sme žasli nad tým, ako všetko dôkladne urobili. To museli byť profesionáli, všetko do podrobností premysleli. Farár Špeťko zo Starej Turej na súde vypovedal, vraj Štefan sa mu v apríli sťažoval, že sa mu vyhrážajú smrťou. Aj mne sa s týmto zdôveril. No nikdy ani len nenaznačil, kto by to mohol byť. Ako Kristových vrahov nepostavili pred súd, ba ani vrahov môjho patróna svätého Štefana-mučeníka, tak nepostavia ani mojich, povedal mi štyri dni pred smrťou.

Keď som videl, ako vyšetrujú jeho smrť, zmocnila sa ma nedôvera. Dokonca som raz otvoril dvere a požiadal vyšetrovateľov, aby opustili faru. Urážali totiž biskupa Gábriša a Svätého otca.” (Zaujímavé, že meno vtedajšieho biskupa Sokola, agenta ŠtB, neurážali. Prečo asi? – pozn. autora V. P.)

Naliehavo si kladiem otázku, dokedy vrahovia Štefana Poláka budú chodiť po slobode? A Kristovej Cirkvi na Slovensku pripomínam, že mlčaním a zbabelosťou nahrávajú vrahom.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka